Značka: emócie
-
Do psej matere, už zase?
Šesť dní. Ani to nie. Necelý týždeň to vydržalo. Tak krátko mi nič nebolo. Ale od včera večera mi je zas zle. Kašlík, zimnica, teplota. Fasa. Idem zase spať, len vám chcem povedať, aby ste tento týždeň odo mňa už nečakali žiadne písacie zázraky. Ale ak sa budete nudiť, nechala som vám v Receptári návod…
-
Haló, centrála, potrebujeme viac lovcov drakov!
Krásnu vec som pred chvíľou čítala na Instagrame (@Kdawg0_0): Hovorím svojej žene: “Je mi ľúto, že musíme naše deti vychovávať v týchto dystopických časoch.”A ona si spomenula na citát, ktorý zrovna dnes čítala:“Nikdy neľutujte, že musíte vychovávať zabijakov drakov v dobe, keď existujú skutoční draci.” Niekedy tak nostalgicky spomínam na 80.-90. roky, kedy som vyrastala…
-
Božské ticho
Ticho. Po ničom inom teraz netúžim. Ani to nemusí byť ticho v zmysle absolútna absencia zvuku. Pokojne môžu kdesi v pozadí spievať vtáčiky, šumieť les alebo hučať potok. Dokonca aj tiché bzučanie difúzera znesiem (s dôrazom na tiché). Len prosím, už žiaden ľudský zvuk! S pozdravom, vaša ohučaná a preťažená Matka
-
Podávanie liekov deťom je práca na plný úväzok
Tak sme dnes zas skončili u doktorky. Tentokrát s oboma Deťmi. Systém “zober číslo a čakaj” som hekla tým, že som už o siedmej ráno vstupovala do čakárne. Ulovila som číslo 3 a 4. Muž mi doviezol Deti o ôsmej na začiatok ordinačných hodín. Najpokojnejšia hodina tohto dňa. Aj čítať som si stihla. O deviatej…
-
Úsečková II.
Prebudenie. Bolesť hrdla. Dorithricin. Do riti s tým. Coldrex. Spánok. Prebudenie. Dobrý pocit. Gothikana. Hriešne myšlienky. Hriešne činy. Dobrý pocit. Žiadna bolesť. Žiadna únava. Svetielko nádeje. Mapa vytiahnutá. Malé očakávania. Dobrý pocit. Vzrastajúce očakávania. Muž doma. Bolesť hrdla. Dorithricin. Do riti s tým. Ak rozmýšľate, čo za literárne útvary tu ostatné dva dni hádžem, je…
-
Úsečková
Rodinné stretnutie. Veľké očakávania. Sklamanie. Choroba dieťaťa. Návšteva doktorky. Lieky. Viac liekov. Dieťa zdravé. Radosť v očiach. Veľké očakávania. Mapa pripravená. Tašky zbalené. Únava matky. Bolesť hrdla. Coldrex. Spánok. Únava. Sklamanie. Tašky vybalené. Mapa odložená. Veľké sklamanie.
-
Déjà vu
Strecha zase tečie. Choré je pre zmenu Dieťa č.1. Všade je bordel. Mám pocit, že toto som už zažila. A vám ako začal nový týždeň?
-
Dve opice v nákupnej džungli
Amsterdam, preplnené nákupné centrum. Mladšie Dieťa sa rozbehne k stánku s kozmetikou Rituals a zhrabne z pultu obal s náhradnou náplňou do krému. “Toto si mi minule natrela na ručičku, keď som mala bobo” tisne si balíček k hrudi a odmieta ho vrátiť na poličku. No dobre, tak to kúpim, však to aj tak používame.…
-
Vravím vám, ten les je zázračný!
Už pár dní riešim takú ťažšiu tému, ktorá mi okupuje veľkú časť môjho mozgodomu. Do toho ráno detská hysterická chvíľa, ktorá nás zdržala tak, že sme z domu vyštartovali o štvrť hodinu neskôr a ledva stihli vyučovanie. Samozrejme, keď už raz naštartujete tank, ktorý vás valcuje od rána, zastaviť ho nie je jednoduché. A tak…
-
Ako dlho trvá upokojiť vyfičaný mozog?
Už dva dni sa snažím naplno regenerovať. Zrelaxovať telo aj dušu, aby som zvládla ďalší týždeň fyzicky aj psychicky. Bez zranení. Bez prejedania sa. Lebo nestíham jesť normálne a pravidelne. Lebo som emočne vyčerpaná. Lebo žijem na proteínových pudingoch tak dlho, že aj poloroztopená čokoláda sa už ráta za kašovitú stravu. Skrátka, všetko je nejaké…
-
Ako vonia školská jedáleň?
Dnes sme mali na kurze písania zaujímavé zadanie. Charakterový opis miesta. Zapoj všetky zmysly. Čo myslíte, ktorý zmysel sa zapája ako prvý? Kto hádal čuch, získava tuzexovo voňajúceho zlatého bludišťáka. Zrak nasleduje až po ňom. Pri tej príležitosti sa spomenula školská jedáleň. Až ma naplo. Tie zatuchnuté mokré vechte, ktorými sa utierali stoly aj všetko…
-
O dobrých filmoch, ktoré sa bojíme pozrieť si znova
Aj vy máte film, ktorý ste instantne zaradili medzi obľúbené napriek tomu, že ste ho videli iba raz? A aj vy sa bojíte pozrieť si ho znova? Ja mám takto The Greatest Showman. Jeho piesne ma sprevádzajú rôznymi životnými príležitosťami aj úskaliami. This is Me je moja hymna, Greatest Show a Million Dreams nasledujú v…
-
Ako to vyzerá v hlave človeka s ADHD
Viete, ako si niektorí ľudia stavajú v hlave pamäťové paláce, aby na nič nezabudli? Tak aj ja mám jeden taký. Akurát to nie je palác, ale skôr taká weasleyovská chyža, trefne prezývaná Brloh. Aj ten môj držia pokope asi len kúzla, inak si to neviem vysvetliť. No a pamäť sa odtiaľ odsťahovala už dávno, nechala…
-
Čo dokáže jedna hodina spánku
“Ja to predsa nemôžem vzdať! To je len lenivosť, poďme, rozhýb sa, ideme na to!” Takto som sa ráno hecovala pred plaveckým tréningom. Nechcela som si nasrať do huby a hodinu pred všetko zrušiť na poslednú chvíľu. To sa predsa nerobí. Ale každý jeden krok prípravy bol ako anál nasucho. Ťažký, zdĺhavý a extrémne bolestivý.…
-
Materstvo nadoraz
Jedna z najvyčerpávajúcejších častí rodičovstva sú detské oslavy. Toľko hluku, toľko vnemov! Uspať vyčerpané, ale prestimulované Deti je takmer nemožné. Uff, radšej dva tryatlony ako jedno takéto uspávanie. Ja som už taká vymletá, že ani nadpis neviem vymyslieť a tamtie dve ešte žúrujú v posteliach. Pomóóóc!
-
Môžem mať ešte rada Neila Gaimana?
Dokelu, už aj ty, Neil? Žiadne z dlhého zoznamu hitlistu celebrít hnutia Me Too mnou nezamávalo tak, ako toto meno. Je ťažké vidieť svojho hrdinu padnúť. Ak nie ste v obraze, dovoľte mi dostať vás doň. Minulý rok v júli päť žien obvinilo Gaimana zo sexuálneho zneužívania. Dnes je to už osem žien. Gaiman popiera,…
-
Bizár z Bizartre alebo Ako som sa nechala oklamať
Štatistika nepustí, raz sa to muselo stať. Došlo aj na mňa. Mala som dosť času to spracovať, takže teraz sa už len smejem, ale priznávam, zabolelo to. A hneď niekoľkokrát. Čo sa to teda vlastne stalo? Viete, čo je slepé rande s knihou? Vyberiete si žáner, predajca vyberie konkrétnu knihu. Prekvapko na dlhé zimné večery.…
-
Migréna.
PS: Vedeli ste, že plač môže byť spúšťačom migrény? Ale len ten zo stresu, smútku a preťaženia. Plač od šťastia migrény nespúšťa.
-
Čo spôsobil deň bez detí
24 hodín. Vlastne ani toľko nie. Reálne z toho bolo 22 hodín bez Detí. Prvýkrát po veľmi, veľmi dlhej dobe. A malo to svoje následky. Dôvodom bolo to, že mi Muž chcel spraviť radosť a zobral ma na môj obľúbený muzikál. Po 30 rokoch sa vrátil Dracula v plnej sile, s Danielom Hůlkom v hlavnej…
-
Keď sa cítiš nahovno, obleč sa do svojich najlepších šiat
Bol to taký divný deň. O 3:44 sa z postieľky ozvalo “Mami, cikať!”. A tak mama vstala, vybavila cikpauzu, uložila Dieťa nazad do postieľky a zaľahla tiež. No lenže nie a nie znovu zaspať. Hlavou mi začali víriť nie príliš romantické detaily môjho manželského života. Prebiehali mnou vlny tiež nie veľmi romantických pocitov. Má to…
-
O kráse a starnutí
Vek je len číslo. Ale je prirodzené, že so zvyšujúcim sa číslom sa budem meniť aj ja. Nielen mentálne, ale aj výzorom. No a čo, rátam s tým a vlastne sa na to celkom teším. Dúfam, že keď budem stará, budem cool ako Iris Apfel. Toto som si vždy o kráse a starnutí myslela. Aspoň…
-
Kto sa opovážil hrabať sa mi v chladničke?
Zas jeden z tých neuveriteľných snov, ktoré mi prináša nedostatok priestoru na spracovanie vlastných emócií a zážitkov. V podstate sa nestalo nič extrémne, iba mi volala mama, že otec skončil na antibiotikách, ale stačilo to na to, aby sa mi primotal do sna. Odkiaľ prišiel ten zvyšok, netuším. Ale výsledok bol dosť absurdný. Som niekde…
-
To nám ten rok krásne začal!
Deti šli dnes po prázdninách prvýkrát do inštitúcií. Nával slobody ma omámil a ja som sa šťastne prepletala medzi autami v premávke rýchlosťou zodpovedajúcou mojej radosti z voľnosti. Zrovna som obehla jedného šuchtáka, čo sa mi motal pod kolesami, keď tu zrazu “SHIT!”. Spomalila som na úroveň auta vo vedľajšom pruhu a schovala sa zaň…
-
Vyhlasujem bojové prázdniny!
Vyhlasujem bojové prázdniny! Bojové preto, lebo ešte stále bojujeme s chorobami. Dieťaťu č.1 sa zhoršil zdravotný stav a oddnes má antibiotiká aj ona. Ja bojujem s boľavým chrbtom a hrdlom, a čo je horšie, s PMS. Muž aktuálne bojuje s Photoshopom a naším tradičným vianočným pozdravom. A Dieťa č.2 bojuje so spánkom. V takejto bojovej…
-
Prečo svojim Deťom kupujem fast fashion
Keď sa narodilo Dieťa č.1, zaprisahala som sa, že budem čo najmenej kupovať reťazcové oblečenie a čo najviac podporovať lokálnych výrobcov. Mali sme len tie najmilšie pančušky, tričká strihané tak i tak, krásne škriatkovské kabátiky, točivé šatočky pre malých ľudí… Na predvianočných trhoch s lokálnymi značkami som pravidelne nechávala kopec peňazí, ale odnášala som si…
-
Senzorické preťaženie zase útočí
Tak sme dnes nakoniec skončili s Dieťaťom č. 2 u doktorky a na antibiotikách. Zvládla to celé úžasne. Aj čakanie, aj vyšetrenie. “Nakoniec to bude celkom dobrý deň!” tešila som sa. No lenže… Dieťa sa celý zvyšok dňa odo mňa nechcelo pohnúť. A mňa od včerajšej vianočnej besiedky bolí hrdlo, plus ma triasla nezahnateľná zima…
-
Myslíš si, že si krásna?
Sedím na stoličke pri vani, v ruke kniha o nádeji od Jane Goodallovej a jedným očkom strážim Dieťa č.2, ktoré sa veselo čľapoce vo vode. Tu sa zrazu z vane na plné hrdlo ozve “This girl is on fireee” (aj keď v podaní trojročného trpaslíka je to skôr Dis Gurrrliture Faiaaaaa 😂)! Odkladám knihu, užívam…
-
O najtajnejších strachoch
Bojím sa. Bojím sa, že už nie som schopná postarať sa sama o seba a zarobiť si na živobytie. Bojím sa, že ak si nájdem prácu, nebudem stíhať už absolútne nič. Bojím sa, že nič nebudem robiť poriadne. Už teraz sa niekedy bojím, že rozkladám svoje sily príliš natenko a teraz sa k tomu chystám…
-
O (ne)bezpečí v lese
Prechádzka lesom v daždivom počasí je ako čerstvovzdušný ekvivalent čítania si pod dekou počas búrky v pohodlnom kresle a s teplým čajom v ruke. Namiesto na parapet bubnujú kvapky na lístie nad vašimi hlavami, namiesto čítania knižky pozorujete prírodu a teplý čaj nepotrebujete, lebo pri šliapaní do kopca sa potíte ako somár v kufri. Veď…
-
Po dvoch mesiacoch znova v bazéne!
Mesiac choroby a ďalší mesiac trápenia sa so zubami a pooperačnými komplikáciami. Dva mesiace úbytku svalov a kondičky. Dva mesiace smutných pohľadov na zbalenú tašku s plaveckým výstrojom. Dnes sa to však všetko zmenilo. Môj prvý plavecký tréning. Samozrejme, doma som zabudla plavecké okuliare. 😀 Tréner však zachránil situáciu a požičal mi svoje. Svoj návrat…
-
Keď telo chce, ale hlava nepustí
Stojím nad jamou plnou penových kociek, jedna noha stabilizovaná na slackline, ale tá druhá nie a nie sa odlepiť a pridať sa k tej prvej. “No veď poď, pohni sa, to dáš! Veď už si to robila toľkokrát predtým!” “No lenže to bolo tak osem rokov dozadu. Odvtedy sa veľa zmenilo.” ozval sa nesmelý hlások…
-
O mentálnej paralýze
Siahodlhý zoznam vecí, ktoré treba spraviť. Všade naokolo bordel a rozhádzané veci. Chladnička skoro prázdna. Musím ísť do obchodu, ale najskôr treba natankovať. V prádelníku ma čaká hora prádla, ktorú treba oprať. Keď dám prať teraz, doperie skôr, ako sa vrátim z obchodu. Asi bude lepšie ísť na nákup, až keď bude prádlo v sušičke.…
-
O kľúči k vlastnej mysli
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden strašidelný dom a v ňom kopec čarovných kľúčov. Každý z kľúčov mal inú vlastnosť. A jeden z nich vám dovolil vojsť do vlastnej mysle. Normálne fyzicky do nej vojsť a prehrabávať sa vo vlastných myšlienkach a spomienkach. Malo to však aj jeden háčik. Žili tam aj vaše potláčané…
-
O hojdačkových dňoch
Sú dni plné energie, nadšenia a entuziazmu a potom sú tie druhé, keď nemáte energiu ani dýchať. A potom sú dni, počas ktorých stihnete celú škálu. Hojdačkové dni. Dnes bol presne taký hojdačkový deň. Začal úplne úžasne, hodinu sme s Trénerkom pobehovali po lese a kecali, potom sme sa vrátili nazad do fitka, zacvičili sme…
-
O ranných rituáloch
Káva, ciga, záchod. Meditácia, afirmácia, jóga. Čajový rituál. Ranné kakavko. Strečing. Novin(k)y a raňajky. Všetci máme svoje rituály, ktoré nám pomáhajú naštartovať a prežiť deň. Mne moja nútená tréningová pauza pomohla pochopiť, čo je to, čo potrebujem na naštartovanie ráno ja. Zvyčajne to u mňa ráno vyzerávalo tak, že som vychystala Deti do inštitúcií, za…
-
O smútku za prečítanou knižkou
Poznáte ten pocit, keď dočítate dobrú knihu a zmocní sa vás poknižková depka? Smútok, že príbeh už nebude pokračovať? Že už nikdy nepocítite to vzrušenie a napätie, ktoré ste cítili pri prvom čítaní? Že sa musíte vrátiť do svojho života a nemôžete zobrať zo sebou aj obľúbené postavy? Ja sa vždy na jednej strane teším,…
-
O knižnej hudbe
Odvážim sa tvrdiť, že bez hudby by sme ako ľudstvo dosť rýchlo vymreli. Sprevádza nás celý život. Už v bruchu matky počúvame rytmický tlkot jej srdca a upokojuje nás rovnako, ako ju upokojí, keď na sone začuje ten náš. Po narodení nám spieva uspávanky a my neskôr ako batoľatá s radosťou trieskame do všetkého, čo…
-
O dobrovoľných a vynútených pauzách
“Nezáleží na kritikovi, ani na tom, kto poukazuje na zakopnutia a chyby silných. Zásluhy patria tomu, kto bojuje v aréne. Tomu, koho tvár je zamazaná prachom a krvou, kto statočne bojuje ďalej, kto chybí, ale napriek tomu pokračuje ďalej, pretože žiadne úsilie nie je bez chýb a prekážok. Tomu, kto pozná veľkú vášeň a odhodlanie,…
-
Ľudia už nečítajú. Dnes radšej píšu.
Mala som nedávno chvíľku neorganizovane voľného času, a tak som sa zatúlala do kníhkupectva. Veď len tak nakuknem, pozriem, čo je nové, pokochám sa peknými obálkami kníh. Nekupujem nič, mám doma celý stoh neprečítaných kníh, ktoré čakajú na svoju príležitosť! Naozaj nič! No jasné. Osudová chyba. Ako som sa tak prechádzala pomedzi regály, svojím obalom…