Cítite to? Tí citlivejší to začali vnímať už niekedy v auguste, ešte stále v plavkách, kraťasoch a letných šatách, tí ostatní možno trochu neskôr, ale o to neodbytnejšie. Zem sa pripravuje na zimný spánok. Pomaličky, postupne a nenápadne, ako keby ste sa snažili vidieť ten moment, kedy sa puk rozvinie do kvetu.
Akurát teraz je ten proces opačný. Z občasných chladnejších večerov, skoršieho súmraku a zopár spadnutých listov sú zrazu mrazivé rána, nutkanie ukončiť deň o šiestej a žlto-červeno-hnedé šuštiace koberce pod nohami. Melón na večeru zrazu neznie tak lákavo ako teplá polievka. Kraťasy meníme za dlhé nohavice a tenké svetríky za nepremokavé a neprefúkavé bundy. Jeseň je neodvratne tu.
Vlastne máme šťastie, že žijeme v našich zemepisných šírkach a máme šancu prežiť si všetky ročné obdobia. Každé má niečo do seba. Jar nám pripomína mladosť a dáva silu na nové začiatky. Leto je vášeň a rast, rovnaké, aké sme pociťovali v mladosti, keď bol ešte celý život pred nami. Jeseň nás núti spomaliť, zamyslieť sa nad sebou a spraviť potrebné zmeny. A všetko, čo sme spravili doteraz, určí, aká bude naša zima. Radostné guľovačky, lyžovačky a láskyplné stretnutia s rodinou, alebo tma, zima a šeď?
Jeseň rozhodne, kam sa nakloní miska váh v zime. Strávime ju pozorovaním sveta zvedavými detskými očami, tešiac sa z farieb a nových bezlistých výhľadov, alebo neustálym nadávaním na to, ako sa zozimilo a ľútosťou nad koncom leta?
Lebo jeseň nie je iba ďalšie ročné obdobie. Je jediná, ktorá nám pripomína smrť bez nechutného zápachu rozkladu. Jednou nohou ešte stojí v spomienkach na leto, druhou už smeruje ku koncu. Či roka alebo života, je vlastne jedno.
Možno práve preto je taká čarovná — ukazuje nám, že aj konce môžu byť krásne. Dáva nám čas obzrieť sa späť, napraviť chyby, doplniť zásoby na dlhú zimu. A aj keď niektoré veci musia zhniť, aby uvoľnili miesto novým, je v tom tichá milosť.
Smrť je definitívny koniec. Ale jeseň, každým šušťaním listov pod nohami, nám šepká, že nie všetko, čo sa končí, mizne.
Pridaj komentár