“Ach Bože, zase toľko práce! Neviem, kde mi hlava stojí! Musím dnes stihnúť kopec vecí a zajtra ma tento kolotoč čaká znova! A do toho starostlivosť o domácnosť, deti… A to som ešte necvičila, treba uvariť obed, poobede krúžky a ak ostane čas, niekde do toho vsuniem aspoň chvíľku pre seba. Sústreď sa, sústreď sa, treba makať!”
Znie vám to povedome? Ako sa cítite pri čítaní týchto slov? Aj vo vás vzrastá panika a zviera vám žalúdok? Pokoj, dýchajte. Hlboký nádych, dlhý výdych. Opakujte aspoň trikrát. Dnes si povieme, ako sa prestať cítiť vystresovane. Ako si namiesto toho navodiť hneď od rána pocit dobre vykonanej práce.
“Robíš toho veľa, tak si to priznaj a oceň sa!”
Máte diár? Píšete si zoznam úloh na deň niekam na papier? Alebo to držíte len v hlave a celý deň idete ako vyfičaná veverička dúfajúc, že všetko stihnete? Priznávam, ja som najčastejšie to posledné. Nehanbím sa za to, v danej chvíli to bolo to najlepšie, čo som vedela urobiť. Ale to neznamená, že sa to nedá spraviť lepšie.
Inšpirovala ma kamoška. Mama štyroch detí, tým pádom dlhodobo doma. Ukazovala mi svoj diár. Krásne popísaný, farebne rozdelený. “Čo si tam preboha píšeš, keď si doma? Veď nemáš žiadne meetingy, cally, nič napevno, akurát pár návštev doktorov,” čudovala som sa. “Vieš čo, píšem si tam všetko. Každú opratú práčku, uvarený obed, uprataný dom… Takto si na konci dňa uvedomím, koľko toho skutočne spravím. Aj keď som doma a mám pocit, že nič nerobím.”
Jedna vec je uvedomenie si, že aj SAHM (stay-at-home-mom) je skutočná práca, často oveľa náročnejšia ako napríklad kopírovanie excelovských tabuliek v teple kancelárie. Tá druhá je to, že keď sa zamýšľate nad tým, čo budete dnes robiť, tvoríte svoju budúcnosť. Je naozaj potrebné zrovna dnes povysávať? Vonku je krásne, fuck it, choďte sa prejsť. Ste tu a teraz, zajtra možno nebude. Ako chcete, aby vyzeral váš deň? A pekne si to v tom diári vyfarbite. Taká malá chvíľka meditačného kreslenia pre seba.
TA-DÁ list znie lepšie ako TO-DO list
“TA-DÁ, mám hotovo! TA-DÁ, tieto veci som dnes spravila! TA-DÁ, toto všetko dnes stihnem!” No neznie to lepšie ako “toto všetko musím dnes urobiť”? To prvé hovorím s úsmevom na tvári, pri tom druhom sa tvárim, ako keby som musela čistiť záchody hlavnej stanice na kolenách zubnou kefkou. Ľudská myseľ je zázračná vec. Nič nie je definitívne, 1+1 nemusí byť dva. Všetko závisí od uhla pohľadu. Tak prečo sa na svet nepozerať z tej krajšej strany?
Nič nie je nemenné
“No Bóže, tak som nestihla všetko, čo som chcela. No a čo! To podstatné je hotové.” Nemusíte stihnúť všetko na zozname. Stačí si identifikovať tú najnutnejšiu vec. Alebo dve. Nie viac ako tri. Všetko ostatné počká. Alebo možno nakoniec zistíte, že to vôbec netreba spraviť. Život si nájde cestičku a niektoré veci sa vyriešia aj samé.
Už som o tom hovorila, ale toto je skvelá príležitosť pripomenúť si moje pravidlo troch. Snažím sa naplánovať si na deň iba tri veci. Prvá je tá, ktorá je urgentná. Niečo, čo treba určite spraviť. Termín u doktora, deadline v práci, oprať alebo kúpiť nové veci, ak si už niekto naozaj nemá čo obliecť. Čokoľvek, čomu sa dnes vyhnúť už nemôžete. Druhá vec je taká, ktorú by bolo vhodné spraviť. Napríklad bolo by vhodné dnes oprať, lebo už nám dochádzajú veci a zajtra budem väčšinu dňa mimo domu, tak aby som nestresovala. No a tretia je tá, ktorú chcem spraviť, ale nie je vôbec životne dôležitá. Napríklad už dva týždne sa chystám vymeniť dekoračný veniec na dvere, ale ak ho nevymením, svet sa nezrúti. A doteraz sa rútilo kopec iných vecí, takže na dverách máme stále halloweensky veniec. Keď vydržal doteraz, vydrží aj ďalší deň. 🤷
Pozerajte na svet očami dieťaťa
Trochu klišé, ale v podstate od vás chcem mindfulness. Nie tú meditačnú, chcem, aby ste práve naopak otvorili oči a všímali si poriadne svoje okolie. Ako keby ste boli na novom mieste. Robili veci prvýkrát. Všimnite si na svojom dome tri nové veci. Pozrite sa na svojho partnera, ako keby ste ho v živote nevideli. Rôzne perspektívy tvoria rôzne výsledky. Aj nudné umývanie riadov vie byť zábava. Už ste sa niekedy so svojimi riadmi rozprávali? “Drahý tanier, teba mám najradšej, teba umyjem ako prvý. Šup šup, je čas na kúpeľ!” Je to divné? Pre väčšinu ľudí áno. Ale väčšina ľudí žije nudu a šeď. A toto je pritom taká sranda!
Spravte si z práce hru
Gamifikácia sa to volá. Robia to aj niektoré firmy, vidíte to napríklad vo vernostných systémoch. Robíte to vy s deťmi, keď od nich chcete niečo, čomu sa veľmi bránia. Upratovať kopec rozsypaných loptičiek? Ani za svet! Ale vyhláste súťaž o to, kto prvý nazbiera najviac modrých loptičiek a hneď sa idú potrhať o to, kto vyhrá. Čo vám bráni urobiť to isté? Potrebujete umyť riady? Zhasnite veľké svetlá, zapáľte sviečky, pustite si stredovekú hudbu a tvárte sa, že pracujete v stredovekej krčme. Ak stredovek a fantasy nie je vaša šálka kávy, prehrajte si pri tom napríklad scénu z vášho obľúbeného filmu. Buďte kreatívni, život je predsa zábava! Teda v prípade, že si ho takým spravíte.
No čo, už sa cítite lepšie? Lebo ja áno. Vedela by som o tom rozprávať ešte dlho, ale teraz sa idem sa hrať na Jamieho Olivera a spraviť si raňajky. Nevidel niekto moju šéfkuchársku čapicu?
Pridaj komentár