Ako vonia školská jedáleň?

Dnes sme mali na kurze písania zaujímavé zadanie. Charakterový opis miesta. Zapoj všetky zmysly. Čo myslíte, ktorý zmysel sa zapája ako prvý?

Kto hádal čuch, získava tuzexovo voňajúceho zlatého bludišťáka. Zrak nasleduje až po ňom.

Pri tej príležitosti sa spomenula školská jedáleň. Až ma naplo. Tie zatuchnuté mokré vechte, ktorými sa utierali stoly aj všetko ostatné, cítim až niekde v krku. Čuch sa mi automaticky zlieva do chuti. Fuj! A to som v školskej jedálni nebola už aspoň 20 rokov.

Idem si radšej predstavovať, že práve vchádzam do pekárne. Takej tej poctivej s kváskovým chlebíkom. Tam sa nohy nelepia o vyšúchané linoleum, práve naopak. Z čerstvo upečeného pečiva občas popadajú zablúdené zrnká múky, ktoré sa už postarajú o to, aby sa nikto nikam neprilepil. Vládne tam príjemné teplo a regály plné dobrôt sú zaplavené útulným mäkkým svetlom. Ale tá vôňa, tá je aj tak zo všetkého najlepšia. Ako domov. Ako celé generácie mám a babiek, ktoré sa s láskou starali o svoje potomstvo. Trpaslík z môjho mozgodomu začína hrať Wericha. Ten dláždí ulice, ten kove podkovy, ta krmí slepice, ta peče cukroví. Ten umí to a ten zas tohle, a všichni dohromady udělají moc.

No dobre, pochopila som, idem sa najesť. Dobrú chuť!


Comments

2 odpovede na na “Ako vonia školská jedáleň?”

  1. Dobrú chuť. Ja si doteraz pamätám ako ktorý domov voňal. Z mojich a aj od najlepších kamošiek. Každé jedno miesto voňalo inak a ak aj zmenili čistiace prostriedky, tak tam bolo dačo domovoidné, ktoré bolo vždy rovnaké, nepopísateľné…

    A štve ma, že si teraz nemôžem odhryznúť z dobrej čerstvej kôrky chleba.

    1. Aj by som ti poslala taký dobrý čerstvý chlebík, ale obávam sa, že kým by k vám došiel, už by nebol ani čerstvý, ani dobrý… 🙁

      Ja si takto pamätám, ako to voňalo u kamošky – susedy. Oni varili úplne inak ako my, veľa vyprážaného, kvasená kapusta… Všetko to, čo sa u nás oficiálne kvôli citlivému nosu môjho otca variť nemohlo (díky tati, že si to zobral na seba. Chuťové poháriky mám po tebe). Celý byt voňal takým špecifickým pachom. Nie úplne príjemným, žiadna levanduľa a luxusné bytové parfémy, ale bola to ich vôňa. Nikde inde taká nebola. A ako tak na to spomínam, tečú mi slinky nad ich domácimi langošmi. Dovtedy som netušila, že langoše sa dajú robiť aj doma 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *