Dnes sme mali na kurze písania zaujímavé zadanie. Charakterový opis miesta. Zapoj všetky zmysly. Čo myslíte, ktorý zmysel sa zapája ako prvý?
Kto hádal čuch, získava tuzexovo voňajúceho zlatého bludišťáka. Zrak nasleduje až po ňom.
Pri tej príležitosti sa spomenula školská jedáleň. Až ma naplo. Tie zatuchnuté mokré vechte, ktorými sa utierali stoly aj všetko ostatné, cítim až niekde v krku. Čuch sa mi automaticky zlieva do chuti. Fuj! A to som v školskej jedálni nebola už aspoň 20 rokov.
Idem si radšej predstavovať, že práve vchádzam do pekárne. Takej tej poctivej s kváskovým chlebíkom. Tam sa nohy nelepia o vyšúchané linoleum, práve naopak. Z čerstvo upečeného pečiva občas popadajú zablúdené zrnká múky, ktoré sa už postarajú o to, aby sa nikto nikam neprilepil. Vládne tam príjemné teplo a regály plné dobrôt sú zaplavené útulným mäkkým svetlom. Ale tá vôňa, tá je aj tak zo všetkého najlepšia. Ako domov. Ako celé generácie mám a babiek, ktoré sa s láskou starali o svoje potomstvo. Trpaslík z môjho mozgodomu začína hrať Wericha. Ten dláždí ulice, ten kove podkovy, ta krmí slepice, ta peče cukroví. Ten umí to a ten zas tohle, a všichni dohromady udělají moc.
No dobre, pochopila som, idem sa najesť. Dobrú chuť!
Pridaj komentár