Buďme k sebe nežní

“Bože, zasa si preležala v posteli tri dni. Zrušila dva tréningy a vynechala jedno korčuľovanie. Hovno si spravila a napriek tomu tvrdíš, že sa cítiš vyčerpane. Ako chceš v živote niečo dosiahnuť, keď sa iba váľaš v posteli? Iní ľudia toho toľko stíhajú a ty sa len sťažuješ, že si unavená. Akú chorobu si vymyslíš nabudúce? Nehovor mi, že ti je naozaj furt dačo. Veď to už nie je normálne! Rob so sebou niečo! Vstaň už konečne!”

Nie, toto mi nenakladal môj nepriateľ. Toto som si hovorila po tom, čo som sa teraz tri dni “zadrbávala” kvôli migréne. Ku koncu som si už naozaj nebola istá, či mi je naozaj zle, alebo som len tak strašne lenivá. A keď si niečím nie som istá, googlim. Pregooglila som sa až k podcastu Breaking the Self-Sabotage Cycle od Jennifer Jefferies.

Mám rada túto ženu a jej energiu. Na Spotify jej podcasty nájdete pod The present Day Wise Woman, ja ju zo sociálnych sietí poznám ako Jen the Naturopath. Niekedy mi je úplne jedno, čo hovorí, stačí mi, ako to hovorí a hneď mám lepší deň.

Tu hovorila o tom, ako rada cvičí s veľkými váhami. Akurát že mala poškodené panvové dno, takže musela začínať odznova, so správnou technikou. S inštruktorkou. Nuž cvičila, ale inštruktorka jej dala malé váhy. A Jenine ego sa hneď ozvalo. “Si robíš srandu, to mám cvičiť s takýmito detskými váhami? Však ja chcem zase zdvíhať ťažké váhy, toto čo je?” Ale inštruktorka ju hneď uzemnila, že sa má radovať s malých výhier, lebo len tie ju dovedú k tým veľkým. S každým malým úspechom narastá sebavedomie, výdrž, odolnosť.

Negatívne seba-zdrbávanie všetko len zničí. Takže aj ja som si pekne vstúpila do svedomia a začala sa tešiť z toho, že sa mi konečne podarilo prezliecť tie periny, ktoré som už týždeň odkladala. A vlastne sa mi podarilo vypočítať všetko tak, že do večera boli suché všetky periny, poťahy a prikrývky, ktoré som zároveň hneď prala. To ma nabudilo, rovno som si sadla za počítač a konečne napísala ten dlho sľubovaný článok o tom, ako som naletela podvodníkom. S dobrou náladou som šla po Deti a ešte sme sa spolu po večeri stihli aj zahrať. Kopec malých úspechov = jeden veľmi úspešný deň.

Som tam, kde som chcela byť? Nie. Ale malými krôčkami tam smerujem.

Napadlo mi, že to jedno božie prikázanie nemalo znieť “miluj blížneho svojho, ako seba samého”, ale skôr “miluj seba samého, ako miluješ blížneho svojho”. Lebo v živote som k nikomu nebola taká zlá a krutá, aká viem byť sama k sebe. Namiesto chytenia sa pomocného lana si často radšej vykopnem z chatrného kývajúceho sa mosta života aj tú poslednú práchnivú latu. A potom paralyzovaná stojím, prípadne sa hojdám z boka na bok. Vpred to ide len veľmi ťažko.

Takže buďme k sebe nežní a tešme sa z malých úspechov. Bez nich tie veľké neprídu.


Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *