Ste na dovolenke. Neriešite bežné stresy. Žiadna práca, rozvozy do škôl, krúžky, dlhé to-do listy. Len vy a more, hory, nové miesta. A možno ani nie nové. Očami turistu je aj rodné mesto iné. Máte priestor sa len tak povaľovať, čítať si, ísť do múzea alebo na koncert. Robíte veci, na ktoré bežne nemáte čas. Alebo ak aj máte, pozeráte sa na ne akoby z rozbehnutého vlaku. Dovolenka vám dovolí spomaliť. Ale ten pravý efekt nastáva po návrate domov.
Včera som sa vrátila po predĺženom víkende z Prahy. Mesto, kde som bola už veľakrát. Svojho času som tam chcela študovať. Všetky typicky turistické miesta poznám. Rada sa prejdem po Karlovom moste, ale nebudem sa tam fotiť ako všetci. Orloj si pozriem, ak idem náhodou v čase odbíjania okolo, ale nebudem sa tam tisnúť a čakať, kým sa spustí. Václaváku sa väčšinou zďaleka vyhýbam.
Akurát že teraz som sa nemohla. Kvôli rodinnému stretku minulý týždeň sme si zajednali rovnaký hotel ako moji rodičia, ktorí potrebovali byť blízko opery. Hneď pri Václavskom námestí. Bez možnosti refundácie. Samozrejme, ochoreli sme. Nechceli sme stratiť stovky eur, tak sme posunuli termín o týždeň. A išli sme do Prahy ako turisti bez poriadneho plánu, iba stretnúť sa s bráchom a osláviť narodky jeho syna. A táto voľnosť mi dala možnosť uvedomiť si, čo je pre mňa dôležité.
1. Potrebujem v živote kultúru
Decká sme zobrali do lego múzea. Už som tam predtým bola, ale vidieť znova kúsky z detstva alebo sety, po ktorých som kedysi túžila, ma normálne dojalo. Rovnako ma ťahalo za srdce, keď sme prechádzali okolo kongresového centra, kde som prvýkrát videla muzikál Dracula. Zámerne som sa prešla centrom okolo dnešného Divadla Lucie Bílé, kde som bola na Krysařovi. Staroměstské náměstí som prešla veľmi rýchlo, ale nezabudla som očami pozdraviť Dům u Kamenného zvonu, kde som kedysi na tlačovke s Timom Burtonom takmer zhodila kameru ČT1, aby som získala dobrý záber samotného majstra snovej fantastiky. Praha pre mňa znamená kultúrne zážitky. A tento víkend som si uvedomila, ako veľmi mi chýbajú.
2. Bytostne neznášam hluk
Prvú noc som takmer nespala. Hotel pri Václaváku, prvé poschodie, okná otočené na jednu z najrušnejších ciest Prahy. A do toho Muž chrápajúci mi rovno do ucha. Už nikdy viac. Muža som presunula na vzdialenejšiu posteľ a zaprisahala sa, že sa už nikdy neubytujem pri hlavnej dopravnej tepne veľkomesta. Ale nielen to. Na život potrebujem pokojné prostredie. Mesto v blízkosti je dôležité kvôli tej vyššie spomínanej kultúre, ale ak sa budem ešte niekedy sťahovať, musím hľadať bývanie v tichej lokalite. Ideálne pri lese alebo pri vode. Z bývania v centre by som zošalela. A to to kedysi býval môj sen…
3. Po výlete som produktívnejšia
Vrátili sme sa včera poobede. Odvtedy som stihla oprať dve práčky, vybaliť najnutnejšie veci, uvariť obed aj večeru a ešte som bola medzitým s deťmi na ihrisku, kde sme si zahrali futbal a ja som si na slniečku ešte chvíľu čítala na lehátku. Dnes ráno som vychystala Deti do školy a škôlky, perie sa mi druhá práčka, umývačka za chvíľu skončí a ja rýchlo píšem článok, lebo dnes toho chcem ešte veľa urobiť. Napríklad naplánovať stravu na týždeň a ísť na nákup.
4. Apropos, strava je kľúčová
Ja viem, žiadna novinka. Ale tento výlet bol pripomienka toho, ako veľmi kľúčová je. Ubytovanie sme mali bez raňajok. Niekde sme sa preťukli pri rezervácii a ostali sme bez ranného nášupu energie. To znamenalo, že každé ráno sme museli vymyslieť, kde a čo budeme jesť. Jedno Dieťa neje toto, druhé zas tamto. V kaviarňach majú všade iba koláče a sladké. Nájsť poriadne raňajky, ktoré by zjedli všetci, je problém. Decko pýta palacinky alebo wafle, ja hľadám prevažne proteín, Muž sa tvári ako umučenie Kristovo. “Nie, nekúpim ti na raňajky šišku a makrónku!” musím si obhajovať zásady zdravej stravy, ktorú sa snažím držať iba ja. V skratke, po pár dňoch bez možnosti poriadne si vybrať jedlo, som sa domov vrátila o dve kilá ťažšia, netrávi mi, mám pocit, že mi je malá vlastná koža a celkovo sa cítim ble. A to som sa snažila dávať si pozor na to, čo jem.
Pre mňa bol tento krátky výlet celkom zásadný v uvedomení si, čo je pre mňa dôležité. Čím sa potrebujem riadiť nielen na dovolenke, ale aj v bežnom živote. Vyplynuli mi z toho, kroky, ktoré musím zaradiť do rozvrhu priorít. A aj vám odporúčam pozerať sa na svet očami turistu. Možno prídete na zaujímavé zistenia.
A teraz ma ospravedlňte, idem variť vývar. Prišla som na čaro polievok.
Pridaj komentár