Milá Evita,
radšej sa podrž. Našla som Tvoje denníky z rokov 2019 a 2020. Damn girl, strašne ťažko sa to číta. Máš doma malé dieťa a muža, ktorý plánuje samovraždu a Ty sa bičuješ za to, že si ešte neschudla po pôrode? V noci klasicky matersky nespíš a cez deň sa snažíš byť dokonalou ženou, ktorá varí zdravé jedlá, venuje sa naplno rozvoju dieťaťa, tvorí, číta, rozbieha biznis a do toho trénuje každú voľnú chvíľku. Polovica Tvojich zápisov je o tom, čo si v daný deň cvičila, čo si jedla a ako si mala jesť inak. Ospravedlň moju klačštinu, ale Tebe jebe???
Dovoľ mi načrtnúť, čo tento Tvoj prístup priniesol. Vyskúšala si už všetky stravovacie prístupy. Nie diéty, lebo Ty predsa vieš, že krátkodobé riešenia nefungujú. Ty si pre istotu opakovane systematicky prestavala celé svoje stravovacie návyky. Dúfajúc, že ten nasledujúci už zaberie. Prerušované hladovanie, rátanie kalórií, dôraz na príjem proteínov… Ješ s kalkulačkou a každú voľnú myšlienku venuješ tomu, čo a kedy budeš jesť. Čo môžeš a koľko. Vlastne sa Ti uľaví, keď spustíš večer časomieru na fasting appke. Aspoň pár hodín slobody od jedla. Si maximálne odpojená od svojho tela. Ignoruješ pocity hladu a akékoľvek chute potláčaš v momente, kedy sa objavia. Ty predsa nemôžeš jesť veci, na ktoré máš chuť, lebo si presvedčená, že Tvoje chute ťa brzdia v chudnutí. Preto ješ čisto funkčne, podľa toho, aké makrá treba zrovna doplniť. Aj tak je Ti to hovno platné, dolu máš tak 3 kilá, i to iba pár dní v mesiaci. Navyše nahá, hneď ráno po vysratí. Privodila si si opäť poruchu príjmu potravy, len tentokrát bez toho chudnutia. Ortorexia. Od drog a anorexie Ťa zrejme drží len fakt, že teraz si už zodpovedná aj za život bezbranného dieťaťa.
Dobrá správa je, že z tejto časti pekla sa vyslobodíš. Potrvá to síce pár rokov, ale dnes sa už Tvoj deň netočí okolo jedla. Kdeže, Ty máš čo robiť v inom kúte súkromného peklíčka. Vlastne kútoch. Sype sa to na Teba ako steroidy zo skrinky Arnolda Schwarzeneggera.
Medzičasom sa Ti narodí druhé Dieťa (ver mi, to ešte nie je to peklo). Manžel sa síce nezabije, ale odíde hľadať samého seba do iného bytu a Ty ostaneš sama s dvoma malými deťmi. Na srandičky typu poruchy stravovania nemáš čas. Musíš prežiť. Keď Ťa ničí stres z muža, máš tendenciu nejesť. Ak máš nervy v kýbli z detí, naješ sa. Dokopy sa to vykompenzuje. Neefektívne, ale aspoň slobodné.
Tvoj svet sa zúži na starostlivosť o Deti. Si Matka. Nič viac, nič menej. Zabudni na večerné tanečné, veď kto by sa postaral o potomstvo? Muž sa predsa ešte stále hľadá. Chvíľku to lepíš individuálnymi tréningami cez deň, ale ako bábo rastie, prestáva to byť schodné. Nevadí. Budeme chodiť na prechádzky. A trpaslíček eventuálne pôjde do jaslí, kde sa jej veľmi páči. Zase dýchaš o čosi voľnejšie. A snažíš sa nájsť opäť svoje miesto v spoločnosti.
Píšeš. Trénuješ. Žiješ.
Aj vďaka tomu Ťa dnes už váha až tak netrápi. Máš sa rada taká, aká si. To je veľká vec, na ktorej pracuješ celý život. Pracujem. Pracujeme. Spolu. Všetky verzie nášho Ja.
Ak by som mohla, strašne silno medveďovsky by som teraz objala tú Evitu, ktorá ešte žije to peklo nelásky a deštrukcie. Je mi veľmi ľúto, v akej bolesti prežívaš. Aj by som Ti niečo z toho zobrala na svoje plecia, ale nemôžem. I keby sa to dalo, bez tejto exkurzie peklom by si nebola Tou, ktorou si sa eventuálne stala. Fucking awesome žena s farebnou dušou, živelnou mysľou a rytmickým telom. Aj keď Ti do rytmu tlieskajú vlastné šunky. 
Vydrž. Už si blízko.
S láskou,
43-ročná Evita
Pridaj komentár