Aj vy máte film, ktorý ste instantne zaradili medzi obľúbené napriek tomu, že ste ho videli iba raz? A aj vy sa bojíte pozrieť si ho znova?
Ja mám takto The Greatest Showman. Jeho piesne ma sprevádzajú rôznymi životnými príležitosťami aj úskaliami. This is Me je moja hymna, Greatest Show a Million Dreams nasledujú v tesnom závese. Ale film som sa prinútila pozrieť iba raz.
Prinútila, pýtate sa? Veru áno. Dlho mi trvalo, kým som sa odhodlala pustiť si ho. Bála som sa, že mi jeho zhliadnutie naruší silu, ktorú mi dáva jeho soundtrack.
A rovnako sa bojím pustiť si ho znova. Čo ak sa naň tentokrát budem pozerať bez filtra miliónov snov a možností a zistím, že je to úplná sračka?
Ešte si nemôžem dovoliť prísť o túto ilúziu.
Pridaj komentár