Multitasking? Pche, ten som už dávno obehla a už ho nevidno ani v späťáku. Toto je boss level všetkých boss levelov. Tornádo úloh, deadlinov a rýchlo pribúdajúcich nových výziev. Kufre na mňa padajú zo skríň, vákuové vrecia sa mi trhajú v rukách a do toho pípa telefón ako šialený. Začína sa mi točiť hlava. Čo skôr? Ani si nepamätám, kedy som si sadla, ale sedím na zemi obklopená horami oblečenia a rozmýšľam, či sa v nejakej kope náhodou neskrýva škriatok s replikátorom. Nie je predsa možné, že by všetky tieto veci boli naše…
Mám pred sebou niekoľko dôležitých úloh. V piatok letím do Belgicka za bratom a jeho rodinou. Brácho je tam na stáži a ja mám po Deťoch nejaké veci, ktoré teraz súrne potrebuje. Takže okrem balenia samej seba potrebujem zbaliť aj tie. Lenže najskôr ich musím nájsť. Sú niekde v perináku, bezpečne uložené vo vákuových vreciach. Kým ich nájdem, chvíľu to potrvá. Aj preto začínam s balením pre istotu dnes. Mám málo miesta v batožine a potrebujem vopred vedieť, koľko a čoho budem brať, aby som vedela optimalizovať.
Otváram povrch narvatý perinák. Vyťahujem postupne vrecia a hľadám to, ktoré je označené bratovým menom. Ako však beriem vrecia do rúk, vákuum povoľuje. Jedno vrece sa pre istotu rovno roztrhlo. Super, druhé už nemám. Čo teraz?
Musím to nejak reorganizovať. Navyše sťahujeme Deti do spoločnej izby, to by som mala pri organizácii tiež brať do úvahy. Treba zo skrine vyhodiť veci, ktoré sú už malé. Kamoška mi minule poslala nazad za 3 tašky vecí a do skrine sa to všetko už nezmestí. Ale ani do perináku. Vlastne ani do úložných boxov. Sedím na zemi, snažím sa zhlboka dýchať a do toho mi pípa telefón. Mama chce vedieť, ktorú chatu má zarezervovať. Lebo však ozaj, starší trpaslík má budúci týždeň narodeniny. A niekedy potom aj meniny. Asi to budú chcieť osláviť. Točí sa mi hlava.
Čo je to multistorming?
Je to v podstate žonglovanie nesúvisiacich úloh v časovej tiesni – v tomto prípade cestovanie, rodičovstvo, logistiku a emočný náklad – pričom všetky tieto úlohy sa na vás sypú ako búrka, ktorú ste si nestihli všimnúť v predpovedi počasia. Je to zlé dvojča multitaskingu. Zabudnite na žonglovanie s loptičkami, toto je vyhýbanie sa horiacim loptám, zatiaľ čo skladáte prádlo v rozbehnutom vlaku. Zábava, že?
Ako získať pevnú pôdu pod nohami?
V prvom rade si treba spraviť zoznam všetkých problémov a čo to pre mňa znamená. Nielen v hlave, tam robia len chaos. Pekne na papier. Takto.
- Výlet do Belgicka (stres z balenia, aj keď začínam v predstihu, kombinovaný s požiadavkami na dovezené veci a limity kufra a letiskových pravidiel)
- Roztrhnuté vákuuové vrece (domino efekt úložného priestoru)
- Neočakávané množstvo detských vecí, ktoré sa mi vrátili
- Reorganizácia skríň (neplánovaná práca)
- Sťahovanie Detí do jednej izby (viac mentálneho zaťaženia)
- Plány na chatu a oslavu (tlak na rýchle rozhodnutia)
Priznávam, v jednom bode som mala chuť hodiť do kufra doklady, sáčok náhodných ponožiek a moje posledné nervy, a považovať všetko za vybavené.
Čo mi pomohlo z paralýzy?
“Jedz”
Normálne som sa musela zamyslieť nad tým, kedy som naposledy jedla. Je možné, že by bolo moje momentálne preťaženie znásobené nedostatkom energie? Samozrejme, že áno. Otvorila som si proteínku a s každým hltom mi bolo lepšie.
“Modli sa”
Každý máme svoju formu modlitby. Pre niekoho je to zopnutie rúk a prosba k všemohúcemu. Ja mám vesmír a dýchanie. Zavrela som si oči, zhlboka som sa nadýchla a predstavila som si pokoj nekonečného vesmíru. Opakuj aspoň päťkrát.
“Panikár”
Vieš čo, priznaj si, že je toho na teba veľa. Že hoci by to iní ľudia dali s prehľadom, tebe sa z toho všetkého rozbúšilo srdce. No a čo. Je to v poriadku. Aspoň to si hovorím ja. Žijem v konštantnom strese, niekde sa to musí prejaviť. Napríklad v tolerancii množstva prekážok za deň. Dôležité je to, čo spravím potom, keď si priznám, že je toho v tejto chvíli na mňa veľa. A tu sa vraciame k predchádzajúcim dvom bodom.
Čo som nakoniec spravila?
Neupratala som všetko zázračne obratom ruky. Dokonca som sa ani nedobalila. Ale urobila som tieto zásadné kroky:
- Začala som si robiť strategické kôpky (Belgicko, ponechať, darovať, vyhodiť, nechať na budúcu Evitu). Tieto kôpky nemusím odpratať hneď v tejto chvíli, môžem sa s nimi popasovať, keď bude ten správny čas.
- Rýchlo som odsúhlasila chatu. Našťastie to nakoniec bola taká, kde sme už boli, takže som sa nad tým vôbec nemusela zamýšľať. Jedna úloha zo zoznamu odškrtnutá.
- Vzdala som sa myšlienky, že všetko musí byť hneď a perfektne. A periodicky si to opakujem ako mantru.
Progres, nie perfekcionizmus. Ten nájdete na Instagrame, ja žijem v kope prádla.
A tak si tu sedím v prvej základni Mount Laundry, zásoby zjedené, ale totálne zenovo dýchajúca vôňu aviváže a popierania.
Ak ste aj vy práve uprostred vlny multistormingu, nie ste sami. Vidím vás. Nie ste zle zorganizovaní, len robíte prácu za piatich uprostred tornáda. Spravte si kôpky. Pošlite správu. Jedzte. Dýchajte. A zachovajte paniku. Možno ste práve v oku búrky, ale aj tá raz musí prejsť. Dôležité je nestratiť smer.
Pridaj komentár