Prezerám si fotoalbum, ktorý mi mama spravila k 30-tke. Posledná fotka je zo Silvestra 2011, ale tá ma netrápi. Aspoň zatiaľ. Album začína fotkami prastarých rodičov. To aby som si pamätala, odkiaľ pochádzam. Rozmýšľam, akí asi boli a aký vplyv mali na to, akými sa stali moji starí rodičia. Dedova mama vyzerá smutne, otec je švihák. Fotky babkiných a babeniných rodičov nie sú. Dobové znamenie triednych rozdielov.
Ďalším rozdielom sú úsmevy starých rodičov na ich rodinných fotkách. Vyvolávajú dojem, že čím chudobnejšia rodina, tým širší úsmev. Veselý život to určite nebol, ale z fotiek by ste to nepoznali.
Nasledujú svadobné fotky mojich rodičov. Nemôžem si nevšimnúť, s akou nežnosťou môj otec pozerá na mamu. Ten pohľad poznám asi iba z fotky. Na svadbe som prítomná už aj ja, aj keď ešte zamaskovaná. V tej dobe bol sex pred svadbou predsa len tabu. Nemôžem si nevšimnúť paralelu s vlastným životom. Aj Dieťa č.1 už bolo na svadbe prítomné, hoci ešte len ako malá fazuľka. Len s tým sexom to bolo už iné.
Oči, všade samé oči. Obrovské tmavé kukadlá, obklopené dlhočiznými mihalnicami. To už som na svete. “Ešte si mi nepovedala, aké mám krásne veľké oči,” znie pamätná hláška, keď som mala asi 3 roky. Boli sme na návšteve rodiny v Moskve a toto som zahlásila predavačke v galantérii. Prd mi rozumela (a ja jej), ale odkaz bol jasný. Moje oči boli také výrazné, že mi ich každý chválil a ja som nadobudla dojem, že to akosi patrí k bontónu.
Listujem albumom ďalej, keď mi zrak upúta jedna fotka z výletu na Strečno. Mám na nej 6 rokov. Bože, aká som tam bola chudá! Celý život žijem v tom, že som odmalička tlstá. Táto fotka je ale dôkazom, ako veľmi mozog dokáže skresľovať spomienky. Odteraz na fotkách sledujem jediné. Kedy sa to zmenilo? Prečo som si vždy myslela, že som tučná?
Mám 7 rokov. Bruško už je okrúhlejšie, ale dnes viem, že je to hlavne zlým držaním tela. Ešte stále nevyzerám tak, aby som sa mohla klasifikovať ako tučná. Na jednej zo vzácnych celopostavových fotiek mojej mamy si všimnem, že aj ona je ešte relatívne chudá. Na postave je už vidno, že porodila dve deti, no mám pocit, že je stále štíhlejšia ako ja po dvoch deťoch. Otvoria sa mi dvierka zrkadla budúcnosti, ale radšej ich rýchlo zaklapnem. Zmenu predsa bolo vidno až po treťom dieťati.
Oslavujem 8. narodeniny. Ramená padajú dopredu, chrbát je okrúhly, ale celkový dojem ešte stále nie je až taký strašný. Len v porovnaní s vedľa sediacou sesternicou, ktorá má úplne iný typ postavy ako ja, vyzerám plnšie.
9 rokov, prvé sväté prijímanie. Spredu dobré, zboku už vidno pretekárske brucho. Najväčší komplex môjho života. Hlavne, keď moji bratia mohli zjesť koňa s volom, zapiť to sudom kofoly, a stále boli ako tyčky do fazule. Gigantická nespravodlivosť. Ale aspoň tie oči mi zostali…
10 rokov. Čierne gate a červená mikina. Dodnes si ju pamätám. Cítila som sa v nej štíhlo a cool. Pocit, ktorý mi zvyčajne chýbal.
11 rokov. Mama bola na nákupoch v Poľsku a priniesla mi odtiaľ strečové rifle. Mala som ich veľmi rada, lebo boli pohodlné (na bruchu) a pripadala som si v nich chudšie.
Stále 11 rokov. Dovolenka v Taliansku, naša prvá pri mori. Od pása dole sa cítim ešte fajn, aj keď položartom hovorím, že mám nohy ako kura. Od kolien dole chudé a hore baaam, stehienka. Neodradí ma to však od nosenia legínových kraťasov. Toto mi očividne ostalo dodnes. Zato hore to je už z môjho vtedajšieho pohľadu tragédia. Nastáva éra obrovských tričiek. Hlavne, aby to zakrylo všetko, čo to má zakryť. Tie kuracie nožičky potom aspoň nastolia dojem, že pod tým masívnym tričkom to nie je až také zlé.
12 rokov. Koncoročné fotenie zo školy. Cool cats sa fotia osobitne. Ja a dve najpopulárnejšie baby z triedy. Samozrejme, obe štíhlejšie ako ja. Vo obrovskom pásikavom tričku s obrázkom z parížskeho Disneylandu si pripadám ako chudobná sesternica z vidieku. Ale hlavne, že patrím do partie. Som presvedčená, že za to môže moja rebelujúca fáza. Začať fajčiť ešte na základnej škole sa vtedy považovalo za extrémnu frajerinu.
13 rokov. Kilá schovávam za otcovu horskú bundu. Bola na tú dobu extrémne drahá, takže v mojej chorej hlave to negovalo nadváhu.
14 rokov. Fotka z oslavy dedkových narodenín je jediným dôkazom, že som mala aj svetlejšie chvíľky. Blúzku mám na nej zakasanú do nohavíc. Vo voľných chvíľach však naďalej ostávam verná obrovským tričkám, svetrom a košeliam. Len tie nohy obuté v bielych ponožkách a Timberlandoch z nich trčia.
15 rokov. Chorvátsko, druhá dovolenka pri mori. Legíny som už vymenila za široké šortky, megatričká ostávajú. Fotky v plavkách pod hrozbou smrti neexistujú. Teším sa, že opálenie zoštíhľuje.
16 rokov, návšteva rodiny v Belgicku. V obchode som si kúpila svoje prvé “obtiahnuté” tričko. V uvodzovkách preto, lebo od obtiahnutého malo ďaleko. Ale bolo krátke a v porovnaní s tým, čo som nosila dovtedy, sa naozaj dalo považovať za obtiahnuté. Mama mi nadala.
17 rokov. Nastáva čierne obdobie. Nosím iba tmavé oblečenie. Cítim sa smutná a osamelá. Nechcená. Chvíľu to ešte navonok uhrávam na veselosť, ale postupne sa mi to prestáva dariť. Strácam kontrolu. Stáva sa mi, že sa v škole z ničoho nič rozplačem a neviem to zastaviť. A hlavne netuším, prečo plačem. Keď sa ma učitelia pýtajú, čo sa deje, napadne mi povedať iba “problémy doma”. Nechcem tým našim zavariť, doma sa nič takého nedeje, ale nenapadá mi iný dôvod, ktorý by verejnosti dostatočne objasnil tieto plačlivé záchvaty. Moja prvá depresívna epizóda. Ale aspoň som schudla, lebo mi vôbec nechutilo jesť.
18 rokov. Našla som si na lyžovačke prvého vážneho frajera. Zrazu chudnem, ani neviem ako. Mimo lyžiarskej sezóny však pracuje v Holandsku a ja mám ísť na vysokú školu. Do Prahy ma nezoberú a ostatné prijímačky odsabotujem. Nájdem si prácu ako au-pairka, balím kufre a odchádzam do Holandska.
19 rokov, Amsterdam. Otvára sa mi nový svet. Nikto tu nerieši moju váhu, v obchodoch je oveľa viac možností. Nakupujem ako šialená. Každú sobotu som na trhu v Albert Cuype, vymetám aj sekáčové trhy. Za pár drobných si obnovím celý šatník. Začínam nosiť šialené kombinácie a nehanbím sa ani chodiť v krátkych tričkách s odhaleným bruchom. Len ten sveter mám pre istotu vždy okolo pása, aby to nejak opticky predelil.
20 rokov. Spoločná rodinná dovolenka na Orave. Požičiavame si bicykle. Po dlhej dobe sedím nie na mestskom bajku, ale na horskom. Je to divné, mám pocit, že som až príliš naklonená dopredu a prepadnem cez riadítka. Na fotke to však vidno nie je. Stihli ma odfotiť za jazdy zboku. Široký úsmev a pár kíl navyše, ktoré však stále vyzerajú dobre. Bodaj by som tak vyzerala aj dnes. Samozrejme, vtedy som si pripadala stále tlstá.
Nasledujúcich pár rokov mám rozmazaných a časový sled rozhádzaný. Nastalo síce obdobie chudnutia, ale nechcite vedieť, akým spôsobom. Zdravé to určite nebolo.
24 rokov. Som v Toskánsku na predsvadobnej dovolenke. Naši zistili, že majú v zajednanej vile veľmi veľa miesta a zavolali ma s vtedajším snúbencom, aby sme prišli za nimi. Z tohto obdobia sa zachovala jediná moja fotka v plavkách. Vidím na nej iba brucho.
Ďalšie rozmazané obdobie, tentokrát z iného dôvodu. Trápim sa, preto nejem. Chuť do jedla mi obnoví až rozvod.
29 rokov, dovolenka v Španielsku. Kto je to tá sexy Španielka, ktorá na mňa z fotiek pozerá? Dlhé čierne vlasy, uhrančivé oči, opálená pleť. Cítim sa dobre, život je fajn. O pár mesiacov neskôr však na fotkách zase vyzerám nejak nafúknuto. Silvester 2011.
Poruchy príjmu potravy. Telesná dysmorfia. Depresie.
Osamelosť, odmietnutie, obsesia.
Prijatie a objatie.
JA.
Pridaj komentár