Ak ste doteraz nemali pocit, že naša planéta je v prdeli, pozrite si dokumentárny film Davida Attenborougha Život na našej planéte.
Je to ťažký film. Vždy mi je do plaču, keď ho pozerám. Ale o to dôležitejšie je vidieť ho. A po tom, ako mi Dieťa č.1 pílilo nervy s miliónpäťstoosemdesiatou nepotrebnou kravinou, ktorú chce a musí mať hneď teraz, rozhodla som sa pustiť ho aj jej.
Ako som povedala, je to ťažký film. Musíme ho pozerať na etapy a prekladať niečím veselším. Srdiečko môjho malého trpaslíčka sa láme pri každej druhej scéne. Každú chvíľu pauzujeme a vysvetľujeme si, čo sa práve stalo, čo to znamená a aké to bude mať implikácie do budúcnosti. Ale je dôležité, aby rozumela, čo sa vo svete deje. Aby pochopila, že aj ona musí niečo zmeniť, ak nechce žiť v takej budúcnosti.
Zatiaľ to berie všetko radikálne. Chodí po dome, ukazuje na veci a prehlasuje: “Plast je môj nepriateľ!” Ja sa jej snažím vysvetliť, že žiadna neživá vec nie je inherentne zlá. Že to najdôležitejšie, čo sa musí v živote naučiť, je rovnováha. Niečo, s čím má problém celý svet.
Ale kým máme nádej, máme šancu niečo zmeniť. Kým máme mladých, ktorých to trápi, máme nádej. Keď začneme od seba a od svojich rodín, máme oboje. Kľúčom k záchrane je informovanosť a vzdelávanie sa.
Pridaj komentár