Päť týždňov do tryatlonu. Ešte ani registráciu nemám kúpenú a už mám stisnutú riťku. Tento rok prišiel predpretekový stres nejak skoro. A to pritom vôbec o nič nejde. Túto sezónu mám úplne iný cieľ a účasť na tryatlone je len súčasťou tréningu na zatiaľ tajnú akciu v júli. Tak prečo sa už teraz klepem ako rezeň v nedeľu na obed?
Chvíľka úprimnosti samej k sebe
Ak ma naozaj zaujíma prečo, musí ma zaujímať aj odpoveď môjho podvedomia. “Lebo sa poctivo nepripravuješ! Lebo musíš mať všetko pod kontrolou a veľmi dobre vieš, že bez dôkladnej prípravy želanú kontrolu strácaš! Lebo si perfekcionistka a hoci si nahováraš, že o nič nejde, stále dúfaš, že sa umiestniš lepšie ako minulý rok! Lebo vieš, že kvôli chorobám tento rok začínaš z mínusu a bojíš sa, že nestihneš dohnať formu!”
No dobre, podvedomie, máš pravdu. Naozaj sa bojím straty kontroly. Bojím sa, že zas ochoriem a moja forma bude maximálne tak bábovková. Ale jeden bod ti ušiel. Bojím sa, že riadnym triatlonovým tréningom si pomením priority a stratím z dohľadu cieľ, ktorý ma tento rok zaujíma. Lebo deň má len 24 hodín a všetko sa naozaj stihnúť nedá. A ak som sa niečo v ostatnom čase naučila, je to stanovovanie si priorít.
Ako teda vybabrať so strachom?
Pripomienky môjho podvedomia majú predsa len čosi do seba. Lepšia príprava rovná sa menej strachu. Z pretekov samotných aj zo straty kontroly. Ale nemusí to znamenať len fyzickú prípravu. Veď tryatlon sa dá zvládnuť aj bez nej. Stále je to iba 300m plávanie v bazéne, 13 km bicyklovanie a 3 km beh. Na minulotýždňovom minimaratóne som si už dokázala, že to bez problémov odbehnem aj bez prípravy. Odplávať tristo metrov tiež nie je žiaden problém, však to je jedno bežné rozplávanie pred tréningom. A je úplne jedno, akým štýlom to zaplávam. Akurát ten bicykel nepatrí do môjho bežného tréningového plánu, ale opäť, čo je to 13 km? Nič!
Fyzickú prípravu by sme teda mali pokrytú. Teraz už len tú psychickú. Aj tej pomohol minimaratón. Čím viac pretekov, tým väčšia rutina. Už viem, že si pre pokoj duše potrebujem vyzdvihnúť súťažné číslo s dostatočným predstihom. Viem sa pripraviť na rôzne varianty počasia. Viem, akú hudbu si mám pustiť, aby ma upokojila alebo napumpovala pred pretekmi. Viem, ako si nastaviť stravu pre optimálny výkon, čo si zabaliť a čomu sa vyhnúť. A zistila som, že predsa len potrebujem v najbližších týždňoch poslať bicykel na údržbu. Takisto viem, že aspoň raz za čas na ten bajk vybehnúť musím. Len tak pre dobrý pocit.
Akčný plán
Vyťahujem z kôlničky bicykel a vydávam sa na cestu. Dnes je na to ideálny deň. Pôvodný plán mi padol a ja mám pár hodín, kým začne fučať šialený vietor. Nebudem to preháňať, spravím si párkilometrové kolečko tu v okolí. Len aby som si užila pocit pedálov pod nohami.
Vyrážam okolo poľa, cez park a Modrý most na cyklotrasu popri Malom Dunaji. Slniečko krásne svieti a ja už mám od šťastia mušky v zuboch. Na prvej križovatke sa rozhodnem, že to potiahnem ešte kúsok ďalej. Prejdem Prístavný most, ale neotáčam sa. Veď to môžem nazad stočiť aj cez Apollo. Alebo Starý most. Alebo Nový most. No dobre, Lafranconi. Cestu popri nábreží som mala vždy rada. Mohla by som sa vrátiť cez niektorý z mostov, ale ja sa rozhodnem otestovať kontroverznú cyklocestičku popri múzeu. Pretekám s autami, ktoré stoja v rannej zápche. Vyhrávam. Mušky na zuboch sa množia. Už som takmer naspäť pri Malom Dunaji, keď mi napadne, že u Muža v robote robia v apríli jarný servis bicyklov. Volám mu, či je to ešte aktuálne, ochotná stočiť to zas späť do mesta. Prevody mi totiž vŕzgajú už od Lafka. Bohužiaľ, termín som prešvihla.
Nevadí, doma všetko striekam WD-40tkou a spokojne sa naložím do vane. Nakoniec som prešla dvojnásobok toho, čo ma čaká na pretekoch a ešte som si cestou vyskúšala brick. Kto si pamätá ešte z minulého roka, to je tá časť, kedy zleziete z bicykla a máte bežať. Pocitovo ako s tehlami na nohách. Dnes sa však žiadne tehly nekonali. Len tepovka vybehla neprimerane rýchlo. Ale to sa spraví.
Ako je to teda s tým strachom?
Priveľa strachu paralyzuje. Akurátna miera strachu je tá, ktorá motivuje k akcii. A vyzerá to tak, že sa mi ju práve podarilo nájsť. Len nesmiem zabudnúť na servis bicykla a môžem sa v pokoji sústrediť na prípravu na júlovú výpravu. Lebo priority.
Pridaj komentár