Doteraz som sa na tryatlon tešila. Alebo sa aspoň sústredila na tréning. Ale preteky sú za 6 a pol týždňa a ja začínam mať stisnutú riťku. Nenaložila som si toho na seba zas klasicky priveľa? Veď ja som ešte v živote žiadny triatlon naživo nevidela a už sa hrabem pretekať? Čo mi šibe?
Ok, poctivo trénujem. Študujem si o triatlone. Dokonca aj kurz na Udemy som si spravila (teda robím si, ešte mi nejaká tá lekcia chýba). Píšem o tom knihu. A čím viac sa do toho ponáram, tým viac začínam o sebe pochybovať. Nie o tom, či to zvládnem, mám natrénované dosť, aby som odplávala 300 m, odbicyklovala 13 km a odbehla 3 km. Akurát som to ešte neskúsila spraviť všetko za sebou. Ale verím tomu, že to bude ok.
Čo mi momentálne nedá spávať je to, že netuším, ako sa na preteky oblečiem. Kde zoženiem tri-suit? To je taká kombinéza, ktorá vám umožní odsúťažiť to všetko v jednom oblečení a nestrácať čas pri tranzícii. A budú to mať niekde aj v mojej veľkosti sumo zápasníka v objemovke? Dobre, povedzme, že to niekde zoženiem, ale veď v tom budem vyzerať ako mrož, ktorý zablúdil na ceste za potravou! Bože, to bude hanba! Nemala by som počkať na ďalší ročník? Dovtedy schudnem, aj hýbať sa mi bude lepšie, aj môj komplikovaný zdravotný stav sa zlepší…
Apropos, zdravotný stav. Išla som sa cez víkend registrovať a jedna z otázok sa týkala práve zdravotného stavu. Mám šelest na srdci, plantárnu fascitídu na pravej nohe a z ničoho nič mi pred vyše rokom atrofovalo svalstvo na pravej dlani. Už je to lepšie, ale stále sa mi nevrátila plná hybnosť ruky. Ani nehovoriac o zhoršujúcich sa intoleranciách a alergiách. Však keď im to tam napíšem, tak ma ani na preteky nepustia! Môžem si vôbec dovoliť úprimnosť v prihláške? Nebudú ma automaticky považovať za bezpečnostné riziko?
Aby som odbúrala svoje strachy, pustila som si dnes v rámci cyklotréningu do uší videá zamerané na ženské triatlonistky. Lebo to je kapitola sama o sebe. Napríklad také preteky počas menštruácie. Výber spodného prádla. Účes. Keď baba začala rozprávať o tom, ako si zapletá vlasy do veľmi pevných vrkočov niekedy už večer pred pretekmi, aby všetko držalo tak, ako má, začala som hyperventilovať. Doteraz som si myslela, že môj najväčší problém bude sa obliecť. A či budem vedieť behať vo vypchatých cyklogatiach, však to je ako beh s naloženou plienkou. Ale účes??? Moje vlasy majú dva módy – rozpustené a v cope. To ešte musím trénovať aj samozapletanie?
No nič, idem to predýchať. Dúfam, že sa toho 18.5. na tryatlone v Šamoríne naozaj uvidíme.
UPDATE:
- Tak už som definitívne registrovaná na TRYatlon.
- Keď som pred chvíľou písala Trénerkovi, že kocky sú hodené a že sa bojím, ako odpoveď mi poslal mantru z Duny. Zabrala. Až mi slzička vyhŕkla.
“Nesmiem sa báť. Strach zabíja myslenie. Strach je malá smrť prinášajúca úplné vyhladenie. Budem svojmu strachu čeliť. Dovolím mu, aby prešiel okolo mňa a cezo mňa. A až prejde a zmizne, otočím sa a pozriem sa, kadiaľ šiel. Tam, kam strach odišiel, nič nezostane. Zostanem iba ja.”
Leave a Reply