Je fascinujúce, ako veľmi rýchlo sa zo zábavy dokáže stať závislosť. Jeden deň dovolíte dieťaťu pozerať dlhšie telku a už večer máte problém. Najskôr taký relatívne nevinný. Problematický odchod do postele, dlhšie zaspávanie, väčšie predspánkové vymýšľačky. Ale potom ho pristihnete, že sa z postele vybralo do obývačky ráno o tretej, aby mohlo nerušene pozerať Youtube bez vašej “nezmyselnej” buzerácie.
Povedzme si otvorene, sú chvíle, kedy je telka pre rodičov záchranou. Keď potrebujete niečo súrne urobiť a dieťa neustále vyžaduje vašu pozornosť, keď je choré a na príkaz doktora má ostať v posteli, ale ono by najradšej skákalo po celom dome, alebo vtedy, keď už jednoducho nevládzete a potrebujete aspoň pol hodinu pre seba. Je to normálne.
Máte radi vyfičané mozočky?
Lenže telka a tablet majú na detské mozgy rovnaký účinok ako kokaín (nielen) na dospelých. Vtiahnu vás do tunela, v ktorom je vám tak dobre, že nemáte chuť a motiváciu pozrieť sa, čo je na druhom konci. Aspoň na začiatku. Keď vás to tam omrzí a už by ste aj išli von, zrazu zistíte, že je to akési ťažké. Z hry sa stane boj o prežitie ako v Jumanji. Pamätáte si tú scénu s mäsožravou rastlinou, ktorej výhonky obmotali Petra a chceli ho vtiahnuť do kvetu?
Nežijeme v stredoveku, takže telke ani internetu sa nevyhneme. A je dobré učiť deti, ako s nimi pracovať, ale treba to robiť s mierou. Ako všetko. Preto sme Dieťaťu č.1 povedali o monsterkovi závislosti (Dieťa č.2 je na to ešte príliš malé).
Príbeh o monsterkovi závislosti
Okolo nás žijú rôzne bytosti. Niektoré vidíme, niektoré nevidíme. Niektoré sú dobré a pomáhajú nám, iné práve naopak. No a monsterko závislosti funguje tak, že keď to začneme s niečím preháňať, všimne si nás. Priťahuje ho náš dobrý pocit z danej aktivity a živí sa ním. Začne nás sledovať. Ak sa k nám dostane príliš blízko a my to stále preháňame, pricucne sa na nás. Vtedy sa hra stáva bojom. Postupne strácame vlastnú vôľu, lebo čím viac sa aktivite venujeme, tým je silnejší. Núti nás robiť to stále viac a viac, až kým nás to nezničí. Podobný princíp ako napríklad smaragdová švábia osa alebo parazitická huba na mravcoch. Zombíci rovno z prírody.
Úprimnosť nadovšetko
Nechápte ma zle, nie som zástanca nezmyselného strašenia detí. Ale toto je dôležitá životná lekcia a Dieťa č.1 je jedinec mimoriadne odolný voči miernejším výchovným metódam. Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia. Navyše, k našim Deťom sme úprimní. Neklameme im. A keď sa Dieťa č.1 stále dookola pýta, prečo nemôže telku alebo tablet, odpoviem úprimne. Lebo nechcem, aby sa z teba stal takýto zombie. Máš šikovnú hlavičku, ktorá dokáže veľké veci. Bola by škoda, keby ti ju zničil monsterko závislosti.
Koniec dobrý, všetko dobré
Dieťa sa monsterka nebojí ako nejakého strašiaka pod posteľou, aj úvodný obrázok vyberala so mnou. Ale nechce, aby sa k nej pricucol. Takže keď poviem, že sa mi zdá, že už je toho moc a monsterko si ju asi všimol, ľahšie sa dohodneme na hodine screen timu denne. Aj tak je to dosť, avšak ako som povedala, sú chvíle, kedy rodič takúto barličku potrebuje. Ale dohoda musí platiť.
PS: Dieťa vybralo tento obrázok, ale nechcela som vás desiť hneď v úvode 😀
Leave a Reply