“Hajaj, búvaj, krásne dieťa, keď sa zobudíš, stlčiem ťa. O chvíľu slniečko vstane, už ma svrbia obe dlane. Spinkaj, spinkaj, púčik malý aj domček sa do tmy halí. Ráno v kúte zvolenom, zas ťa strieskam polenom. Cis, gis.“ Poznáte to? Je to uspávanka z dielne Lasicu a Satinského. Moja mama si ju dodnes pamätá, lebo sa na nej kedysi strašne rehotali.
Ako dieťa by som sa na nej rehotala aj ja. Dnes a obzvlášť po dvojhodinovom uspávacom kolečku ako bolo toto mám celkom pochopenie pre tú Satinského imaginárnu matku. Ak ešte raz niekto vylezie z postele, začne revať a pýtať niečo, k tiku v oku sa tuším pridá aj tik v ruke. Tiež imaginárny, lebo deti nebijeme, ale mám na mále.
Odreagujem sa aj ja teda aspoň takto slovne vlastnou mini uspávankou:
Svieť mi, svieť mi hviezdička,
Zavri očká, maličká.
Ak nezavrieš kukule,
Plesnem ťa po gebule,
Spi už pekne, maličká,
Nervičky má mamička.
Zabudni na radosti,
Telku ba aj sladkosti.
Ak nenecháš mamu žiť,
Dýchať, papať, sa napiť,
Scvokne sa ti maminka,
Pridusí ťa perinka.
Sorry za ten morbídny koniec, ale už som fakt veľmi unavená, chce sa mi spať a nenapadal mi žiaden rým. Malá ventilačná uspávanka sa tak zmenila na elégiu o popôrodnej depresii.
Aby ste však nešli spať s trpkou pachuťou, mám tu pre vás ešte jednu parodickú uspávanku. Jej autorom je britský komik a spisovateľ Daniel Foxx a čoskoro (v septembri) mu vyjde kniha s názvom Bedtime Stories For Privileged Children. V tomto videu si môžete pozrieť, ako také príbehy na dobrú noc pre privilegované deti vyzerajú:
Aha, našla som aj jedno video na youtube. Vyzerá, že to bolo prvé zo série. Páči sa a dobrú noc:
Leave a Reply