Občas život zatlačí tak silno, až sa z toho narodí text.
Nie vždy je na to pekný pohľad.
● VYBRANÉ
● OSTATNÉ
-

Do psej matere, už zase?
Šesť dní. Ani to nie. Necelý týždeň to vydržalo. Tak krátko mi nič nebolo. Ale od včera večera mi je zas zle. Kašlík, zimnica, teplota. Fasa. Idem zase spať, len vám chcem povedať, aby ste tento týždeň odo mňa už nečakali žiadne písacie zázraky. Ale ak sa budete nudiť, nechala som vám v Receptári návod…
-

Haló, centrála, potrebujeme viac lovcov drakov!
Krásnu vec som pred chvíľou čítala na Instagrame (@Kdawg0_0): Hovorím svojej žene: “Je mi ľúto, že musíme naše deti vychovávať v týchto dystopických časoch.”A ona si spomenula na citát, ktorý zrovna dnes čítala:“Nikdy neľutujte, že musíte vychovávať zabijakov drakov v dobe, keď existujú skutoční draci.” Niekedy tak nostalgicky spomínam na 80.-90. roky, kedy som vyrastala…
-

Za sklom
Hlava prázdna.Myšlienok tokZastavil sa niekde uprostred. Toľko toho chcem povedať,No von nič nevychádza.Sklenená truhla zvuky neprepúšťa.
-

Božské ticho
Ticho. Po ničom inom teraz netúžim. Ani to nemusí byť ticho v zmysle absolútna absencia zvuku. Pokojne môžu kdesi v pozadí spievať vtáčiky, šumieť les alebo hučať potok. Dokonca aj tiché bzučanie difúzera znesiem (s dôrazom na tiché). Len prosím, už žiaden ľudský zvuk! S pozdravom, vaša ohučaná a preťažená Matka
-

Podávanie liekov deťom je práca na plný úväzok
Tak sme dnes zas skončili u doktorky. Tentokrát s oboma Deťmi. Systém “zober číslo a čakaj” som hekla tým, že som už o siedmej ráno vstupovala do čakárne. Ulovila som číslo 3 a 4. Muž mi doviezol Deti o ôsmej na začiatok ordinačných hodín. Najpokojnejšia hodina tohto dňa. Aj čítať som si stihla. O deviatej…



