Testovala som Philips Lumea. Psychický rozklad začína po desiatom bliknutí.
Som celá po tatovi. A zatiaľ čo oceňujem dedičstvo kognitívnych schopností a zmyslu pre humor, prsia a ochlpenie som veru po ňom zdediť nemusela. A práve to posledné je dôvod, prečo sme dnes tu.
Je celkom fajn vedieť si oprieť ruku o stehno bez toho, aby vás niečo pošteklilo. “Maminka, picháš!” tiež nie je veta, ktorú chcete počuť od svojho dieťaťa, keď sa k vám privinie. Ešte horšie, keď ju povie po tom, ako si vám sadne na kolená a vzápätí s hrôzou ujde. Nie, nie, s tým sa nestotožním.
Skúšala som už všetko. Žiletky. Depilačné krémy. Epilátor. Chodila som na odstránenie porastu voskom. Otcove gény sú skrátka silné. Nakoniec sa nado mnou zľutovala kamoška a požičala mi svoju Lumeu. Nech vyskúšam, vraj je to skvelé.
No úžasné. Nezabudnuteľný zážitok.
Zapojila som ten zázrak do zásuvky, namierim pod pazuchu ako na strelnici, stlačím… a nič. Do riti, čo som to pokazila skôr, ako som začala? Snáď nie. Pre istotu googlim návod. Jáááj, my tie korienky nechceme zastreliť, my ich chceme spáliť. Zázračný prístroj treba pritisnúť na pokožku. Kamoška mi to určite hovorila, len zas zaúradovala rybička Dory.
Pamätám si však, že kamoška hovorila, že si to mám dať na najvyššiu intenzitu, lebo však som bleduľa jarná. Vypeckovala som to a pred zrkadlom starostlivo priložila na miesto, ktoré som chvíľu predtým pokosila kúpeľňovou kosačkou. V tú ranu ma prekvapili tri veci. Záblesk, ktorý mi do sietnice vypálil mliečnu dráhu mojich chlpov. Nečakane pálivý pocit pod pazuchou. A smrad ako v kafilérke. Lebo ja som síce bledá, ale moje chlpy nie a tie svine spod pokožky presvitajú, aj keď sú čerstvo oholené. A pár som ich očividne pri holení vynechala.
Nevadí, upravím intenzitu a idem ďalej. Po pár zábleskoch chytím grif, a tak si moja myseľ odskočí do vlastného sveta. Au, dpč! Zabudla som, že mám pod pazuchou jazvu, ktorá je tmavšia ako okolie.
Predýcham a blikám ďalej. “Kks, to je nuda! Si si istá, že si nevynechala žiadne miesto? Ako vieš, že si preblikla všade? Rozdeľ si tú pazuchu pekne na kvadranty, nech ti nič neujde.” V tejto chvíli už naozaj trpím. A to som si schválne vybrala najmenej zarastený kúsok tela. Ak by som v nejakom záchvate nepríčetnosti začala nohami, asi si to rovno hodím.
Ja som totiž po pár zábleskoch pochopila, že problém Philips Lumea nie je bolesť. Problém Philips Lumea je, že vyžaduje presne ten typ systematickosti, pri ktorom si môj mozog po pár minútach začne hľadať núdzový východ.
Po desiatom bliknutí som už netušila, čo som spravila, čo som vynechala a či si náhodou neopaľujem stále ten istý štvorec kože dookola ako dementný maják.
Nakoniec som sa premohla a tie pazuchy som dokončila. Bolo to najdlhších 5 minút môjho života.
Philips Lumea veru nie je pre ADHD/AuDHD mozgy. Nabudúce pôjdem predsa len radšej na depiláciu. Tam aspoň môžem predstierať, že to utrpenie a horúci vosk na tele povedie k niečomu zaujímavejšiemu…
Pridaj komentár