O výhovorkách a prioritách

Čudovala by si sa, akí ľudia dnes berú drogy. Pod feťákom si predstavíš trosku bez zubov, so zničeným ksichtom, ale nemáš predstavu, koľkí z tých, ktorých denne stretávaš na ulici, na niečom fičia.” K takejto zaujímavej konverzácii sme sa dnes s bratrancom dostali cez rozhovor o tom, ako v Žiline policajti testujú vodičov vo veľkom okrem alkoholu aj na drogy. A že keby tak testovali aj v Bratislave, polovica ľudí príde o vodičáky.

Spomenula som si pri tom na jedného človeka zo svojho minulého života na intrákoch. Pochádzal z malého mesta a kým prišiel do toho hlavného, bral vo veľkom heroín. Vraj to robili všetci jeho kamoši, lebo v malom meste nebolo čo iné robiť. Pritakávali aj iní z malých miest, u nich to bolo tiež často tak. Niekto chlastal, iný bral drogy. Veď čo iné sa v takých Prdeloviciach dalo robiť?

Ok, dáva to nejaký zmysel, človek dokáže zaháňať nudu tými najdeštruktívnejšími spôsobmi. Nikto sa nad tým veľmi nepozastavoval. Veď sociálne zázemie a ekonomické príležitosti. A vôbec. Boli sme mladí a sprostí.

Môj bratranec je síce tiež mladý, ale sprostý rozhodne nie je. “Veď predsa mohli hrať hry, behať po lese, športovať!” rozladene poznamenal. “To všetko sú len výhovorky.

A ja, vo svojom vysokom veku 40+, som sa konečne pozastavila nad tým, aký absurdný argument to vtedy bol. Musel ma na to upozorniť chalan, ktorý v živote nepil, nefajčil a svoje priority má v hlave jasne zrovnané.

Normálne som sa zahanbila.


Comments

4 odpovede na na “O výhovorkách a prioritách”

  1. Tvoj bratranec ma pravdu a ja s nim zo srdca suhlasim.

    Ale! Ja som z takych malych Prdeloviec a hoci som nebrala drogy, tym, ze som travila cas zahrabana v knizkach som bola za podivinku. A aj to dakujem mojej kamoske, ze mi svet knih ukazala.

    Ak ti vobec nikto nikdy neukazal, ze sa da zit inak, ze su ine moznosti, tak ta to netrkne sameho od seba, len tak. Respektive malokedy. V com zijes, cim si obklopeny/a to ta tvaruje.

    Ako ma clovek objavit cinky alebo pozitok stanovania pri taboraku niekde v horach, ak vyrastal cely zivot obklopeny VSADE okolo ‚zivotom‘ kde predprogramovana droga je alkohol, nadava sa od prace a drahych potravin po politiku na vsetko a zije sa nudny, prazdny, nenaplneny zivot cela komunita vsetky generacie? Este aj v tej trapnej telke je tento typ ‚zitia‘ v prevahe.

    Drogy a chlast na zabijanie nudy su predprogramovane tlmice mysle vacsiny ludi. Ved aj posrany internet ti vyhadzuje podla algoritmov realitu aku ocakavas, co najcastejsie vyhladavas a len zriedka ponukne aj moznosti mimo tvoj chlievik zaujmov.

    1. Veď toto ma zarazilo, že aj ja som brala predprogramovanie na drogy a chlast ako samozrejmosť, pritom som vyrastala v niečom úplne inom. Ja sa ani tak nečudujem, že to tým chalanom nenapadlo, ale že to nenapadlo ani mne? Napadlo to bratrancovi, ktorý vyrastal na sídlisku, kde sa pilo a húlilo vo veľkom.

      Je strašné, že takýto život je „normálny“ a kedˇtráviš čas zahrabaná v knihách, si za podivínku. Malo by to byť naopak. Nuž ale čo asi môžeme chcieť od spoločnosti, kde sa zvedavosť a fantázia nenosí… Damn, teraz mám depku a flashback do detstva. Dúfam, že moje deti si svoju zvedavosť a hravosť udržia.

      1. Viem, že oboje na tom zamakame a ideme deťom príkladom. Alebo sa aspoň o to pokúšame (v mojom prípade).

        1. A robíš to veľmi dobre.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *