O hlavách plných príbehov

Asi nie úplne každý môže byť spisovateľom, ale všetci sme príbehári. Storytellers. Či už rozprávate o tom, čo sa vám stalo, či o tom, čo ste počuli alebo videli, prípadne kreslíte, všetko je spôsob odovzdávania príbehu ďalej. Na príbehoch fičíme od detstva. Rozprávky, knižky, rozhovory, filmy alebo seriály, príbehy nás sprevádzajú celý život.

Keď som bola malá, večne som mala hlavu niekde v oblakoch. Stačil maličký impulz a príbeh sa mi rozbehol priamo pred očami. Videla som napríklad v diaľke niekoho, kto mi pripomínal kamošku? Hneď som si predstavila, ako sa stretneme a ako náš rozhovor prebehne. Čítala som zrovna nejakú zaujímavú knihu? Predstavovala som si, že som jej hlavná hrdinka a rozhovor s kamoškou už nebol medzi mnou a ňou, ale medzi mojou verziou hrdinky a danou kamoškou. A čo keby tá kamoška bola tiež súčasťou tej knihy? Ako by sa náš rozhovor odvíjal v takom prípade?

Samozrejme, s vekom sa menili aj postavy. Už to nebola kamoška, ale chalan, do ktorého som bola zamilovaná. Dej nebol zasadený do mayovky, ale do románu od Pilcherovej. Ale stále som sa hrala s príbehmi. Ak ste ma reálne na ulici stretli a nepozdravila som vás, nebolo to preto, že som nevychovaná drzaňa. Pravdepodobne som v tej chvíli bola duchom niekde na nejakej výprave a užívala si nové dobrodružstvá.

Dnes sa tiež môže stať, že vás na ulici neodzdravím, ale nebojte sa, stále sa zo mňa nestala arogantná krava. Len mám o niečo horší zrak ako kedysi, ale hlavu mám v oblakoch stále. Bohužiaľ, príbehy v nej nenosím už tak často ako predtým, dnes ju mám skôr plnú zoznamov, čo ešte musím urobiť a dokedy. Daň za dospelosť.

Našťastie sa ešte stále nájdu chvíle, kedy sa utiekam k príbehom v hlave. Najviac mi predstavivosť beží vo chvíli, keď vykonávam nejakú fyzicky náročnú činnosť, ktorá je buď jednostranná alebo dlhotrvajúca. Bežím na páse? Prvých 5 minút sa sústreďujem na správne zapájanie svalov a keď sú už pohyby zautomatizované a svaly zapojené, šup ho do vlastného sveta! Zrazu nebežím na páse ale po pláži. Hm, čo robím na pláži? Je to beh pre radosť alebo pred niekým utekám? A nový príbeh je na svete.

Máte to aj vy tak, alebo som zase za divnú? Možno zo mňa takýmto štýlom predsa len tá spisovateľka raz naozaj bude. Nateraz som rozprávačka príbehov.


Comments

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *