Jedno mávnutie motýlích krídel stačí, aby sa zmenil svet. Ten môj, ten váš, ten veľký, ktorý patrí všetkým. Motýľ mávne krídlami v Brazílii a spôsobí tornádo v Texase. Môže z toho vzniknúť obrovský chaos, ale aj niečo veľkolepé. V našom mikrosvete sa nám tentokrát podarilo to druhé.
Ak sa vám zdá motýlí efekt a teória chaosu príliš abstraktná, predstavte si hru Jenga. Máte drevené kvádre, ktoré hráči postupne skladajú do veže. Keď sa kvádre minú, musia ich zase po jednom vyberať. Veža pri tom nesmie spadnúť. Jeden zle vytiahnutý kváder a prehráte. A teraz si to predstavte naopak. Našli ste ten jeden kváder, ktorý zabezpečí stabilitu všetkým ostatným. Nie úplne dokonalá analógia, ale fungujme s tým, čo máme k dispozícii.
Už dávno sa snažím priviesť Dieťa č.1 k pohybu. Pracujeme na zlepšení držania tela, na skvalitnení stravy, ale stále je to práca. A práca deti nebaví. Vymýšľam hry, ako to celé zakamuflovať, lebo príkaz “ideme cvičiť” vyvoláva odpor, hystériu a zaseknutie. Nekonečne dlhé minúty protestov, na konci ktorých sme obe emocionálne vyčerpané a cvičenie je v tom lepšom prípade veľmi odfláknuté. Extrémne neefektívne využitie zdrojov bez želaného výsledku. A tak neustále hľadám ten kváder, ktorý to celé zastabilizuje a dúfam, že ten správny motýľ konečne mávne krídlami.
A vyzerá to tak, že konečne mávol ten pravý.
Tento víkend som bola “pretekať” na minimaratóne. V uvodzovkách preto, lebo z mojej strany išlo iba o preteky sama so sebou. Cieľ bol bežať celých tých 4,2 kilometra a neprejsť do chôdze, radšej upravovať tempo. Podarilo sa. Na konci som dostala medailu za účasť a nejaké občerstvenie. A veľmi dobrý pocit z prekonania samej seba.
Vidina medaily nabudila aj Dieťa. Dokonca sa chcela prihlásiť na detský beh. Bohužiaľ, registráciu sme už nestihli. Dieťa bolo také sklamané, že mi odvtedy píli uši, kedy budú nejaké ďalšie preteky, na ktoré ju tentokrát už naozaj musím prihlásiť. Kreslí si obrázky seba, ako dostáva medailu. Vizualizácia v juniorskej verzii. Pred pretekmi si bola so mnou zabehať kolečko. Začali sme pracovať na technike.
Odmerali sme dĺžku našej ulice a vypočítali, koľkokrát ju musí prebehnúť, aby dosiahla vzdialenosť potrebnú pre jej vekovú kategóriu. Meriame čas. Včera našu pouličnú dráhu bežala minimálne dvakrát a ešte si dala pár šprintov na prechádzke. Namiesto telky chce ísť von. Na desiatu si sama z chladničky vybrala zeleninu. Lebo chce vyživovať svoje telo dobrými vecami, aby sa pripravila na preteky.
Ísť príkladom sa oplatilo. Konečne krídlami zamával ten správny motýľ. Ďakujem!
Pridaj komentár