“Musela som vbehnúť do pánskej šatne! Čo ak sa tam šmykne a spadne, kto mu pomôže? A čo ak mu tam niečo dajú? Na Pasienkoch to bolo oveľa lepšie! Prišiel pre nás autobus, odviezol nás rovno tam…” Tento útržok konverzácie som si vypočula dnes ráno v šatni fitka, kam chodím plávať. Jeho autorkou bola učiteľka, ktorá tam prišla so svojou triedou plávať. A nešlo ani tak o obsah, ale spôsob, akým to hovorila. Bola ako dementor. Každým jedným slovom vysávala z ovzdušia pozitívnu energiu.
Aby ste rozumeli, pokiaľ sa niečo nezmenilo, tieto kurzy plávania pre deti sú dotované mestom. Skvelá iniciatíva, deti sa zadarmo naučia niečo, čo by mal vedieť každý. Viac takých iniciatív si prosím. Každý týždeň má kurz iná trieda, takže za tú dobu, čo tam chodím plávať ja, som mala možnosť sledovať už nespočetne veľa interakcií. Učiteľky sú všelijaké. Niektoré sú skvelé a ja si vravím, že bodaj by všetky boli také. Niektoré sú také normálne, učiteľská klasika. Pár ich je dosť nepríjemných, ale takým tým prísnym spôsobom ruskej školy. Nenamotivujú žiakov, štekajú rozkazy, ale zásadnú škodu nenarobia. Zato táto bola niečo iné. Žiadna učiteľka vo mne nevyvolala také emócie ako tá dnešná.
Mojím prvotným impulzom bolo prísť k nej a povedať, že zvyčajne si učiteľky do dámskej šatne berú aj tých pár chlapcov, ktorých majú v skupine, aby ich mali pod kontrolou a v prípade potreby mi pomohli. Chcela som pomôcť. Ale ako ženská pokračovala v rante, pochopila som, že jej motiváciou nie je strach o žiačika. Ona neriešila problém, ona ho hľadala, aby sa mohla vybúriť. Všetko bolo nahovno. Vtedy som si povedala, že to nie je môj problém a nebudem sa do toho starať. V angličtine je na to krásny termín “not my circus, not my monkeys”. V živote mi neprišiel trefnejší ako teraz. Nech si baba robí cirkus koľko chce, ja sa do neho nemusím dať zatiahnuť.
Za tých päť minút, čo som sa prezliekala, stihla učiteľka ponadávať na všetko a na všetkých. Hoci som sa do toho absolútne nechcela vložiť, jej neustále frfľanie sa nedalo nepočuť. Snažila som sa myslieť na svoje veci, nevšímať si ju, ale jej pičung bol ako tá proverbiálna kvapka, ktorá stále kvapká na jedno a to isté miesto. Čínske mučenie vodou, slovenská edícia. Normálne som cítila, ako vo mne každým slovom narastá hnev. A to sa ma to vôbec netýkalo!
Už som si myslela, že som úplne vadná, že ma to tak zobralo, keď vtom vošla do šatne jedna z inštruktoriek plávania. Učiteľka medzitým so zúrivým výrazom tváre oddupala preč, takže sme mali možnosť voľne hovoriť. “Prosím ťa, to čo bolo?” hľadala som validáciu (alebo poprenie) svojich pocitov u inštruktorky. “Strašná ženská. Odkedy prišla, len nadáva na všetko. Takúto sme tu ešte nemali.” Inštruktorka len prevrátila oči, povzdychla si a mykla plecom. “Hlavné je, že deti sa tešia.” Mala pravdu. Pokiaľ sa učiteľke nepodarilo otráviť svojím duševným jedom aj tie deti, je to úspech.
Po tejto konverzácii začal povoľovať aj môj hnev. Nie som vadná, naozaj tak pôsobí aj na iných. Na niektorých možno skôr, na iných neskôr, ale tú energiu cítiť. Ja som voči nej bola možno citlivejšia preto, lebo ráno po ceste na tréning som si robila také cvičenie na odkrytie svojich protektorov a exilov (super cvičenie patriace pod Internal Family Systems doktora Richarda Schwartza, odporúčam podcast na Huberman Labs).
Verím tomu, že často netreba ani slová, ale energiu človeka je cítiť. Tie slová iba urýchľujú vplyv na ostatných. Máš dobrý deň a usmievaš sa na všetkých? Je veľmi pravdepodobné, že tvoja nálada sa obtrie aj o tých, s ktorými interaguješ. Hneváš na sa celý svet a na všetkých zazeráš spod zamračenej obrvy? V ten deň nečakaj, že k tebe budú ľudia milí. Každý sa ti radšej vyhne. A ak s tým hnevom v duši budeš chcieť niečo vyriešiť, radšej si to nechaj na inokedy. Lebo asi najskôr budeš počuť “nedá sa”. Všetko sú to vlastne samozrejmosti, ale keď človek príde do blízkeho kontaktu s extrémom typu táto učiteľka, oveľa lepšie si uvedomí, ako veľmi jeho nálady vplývajú na ostatných.
Takže nebuď sebastredná Karen, aj tak ti to nepomôže. Otráviš tým iba seba a svoje okolie. A tých citlivejších rovno naštveš. No bolo ti to treba?
Pridaj komentár