O motýlikoch na ruke aj v bruchu

Presne pred 9 rokmi som pristála na letisku v Singapure. Nikdy predtým (a vlastne ani potom) som neabsolvovala taký dlhý let s toľkými prestupmi. Singapur bola moja posledná zastávka pred cieľovou stanicou Christchurch, Nový Zéland. A zároveň najlepšie letisko, aké som kedy videla. Absolútne mi nevadilo, že na svoj posledný let musím pár hodín čakať. Na Changi je tuším stále čo robiť. My sme sa vybrali do motýlej záhrady.

Pestrofarebné tropické motýle okolo nás poletovali, zabodávali sosáčiky do ovocia, nasávali nektár a ja som si užívala atmosféru niečoho, čo som v živote takto zblízka nevidela. Kukly sa pred našimi očami premieňali na krásne motýle, ktoré následne čakali, kým im vyschnú krídla, aby sa mohli pridať k svojim starším parťákom. Kolobeh života v skratke.

Niektorí mali to šťastie, že si ich motýle vybrali a sadli si na ne. Ako napríklad tento chlapec. 

Ja som také šťastie nemala, ale nevadí, raz bude aj to.

Vlastne už môže. V Bratislave na Ventúrskej ulici dnes otvorili Wonderlands/Papiloniu. Je to motýlí dom obohatený o postavičky z rozprávky Alica v krajine zázrakov. S Deťmi sme sa tam zastavili hneď po otváračke a poriadne si to tam užili. Teda hlavne Dieťa č.1, ako sa ukázalo, Dieťa č.2 sa motýlikov bojí. Staršia teda mala motýľov aj na ruke, mladšia iba v bruchu.

Otvorili iba dnes a veľa motýľov je ešte zakuklených, ale každý týždeň dovážajú nové. Aj tak ich tam lietalo dosť. Keď sa budete po Papilonii prechádzať, pozerajte pod nohy, aby ste ich náhodou nezašliapli. A pri odchode sa v zrkadle skontrolujte, či si vás náhodou nejaký nepomýlil s Uberom, vonku by mu až tak dobre nebolo.

Tieto motýle totiž pochádzajú z tropických dažďových pralesov a u nás by im bola zima. Vnútri majú prostredie presne podľa svojich potrieb, je tam horúco a vlhko. Odporúčam, aby ste tomu prispôsobili svoje oblečenie a ruksaky nechali v skrinke v šatni, inak budete pod nimi mokrí ako myš (teda ako ja). A to som mala len tenké tričko s krátkym rukávom.

Deti som preventívne ešte doma navoňavkovala sladkou voňavkou (pozor, vraj motýle vycítia, ak je to nejaký lacný šmejd) a obliekla do farebného oblečenia, aby som zvýšila šancu, že si na ne motýliky sadnú. Ale nebolo treba. Pracovníci motýlieho domu vám ich radi posadia na ruku alebo na tričko. Trochu to šteklí, ale stať sa vám nemôže nič. Motýle nehryzú, nemajú čím. A tieto sa ani neboja. Tým, že sa narodili priamo tam a ľudia sa k nim správajú citlivo, nemajú v sebe zakódovaný strach. Hádam to v tomto stave aj vydrží.

V každom prípade, stojí to za pozretie a určite tam ešte pôjdeme.

Za seba a 2 deti som dokopy platila 18 eur vstup, ale nestihla som si vlastne ani pozrieť cenník. Bol to trošku chaos, ešte len otvárajú, tak im to odpusťte, prosím.

Viac info nájdete na fb Wonderlands Bratislava. Tam nájdete aj videá, ako priestor vyzerá. Môj obrázok je len ilustračný.


Comments

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *