To som si na seba ušila zas búdu. Pýtala som sa, aké kníhkupectvo by ste si otvorili a sľúbila som, že ten, koho odpoveď sa mi najviac bude páčiť, dostane odo mňa knižku Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí od Erica de Kermela. Lenže mne sa páčili všetky odpovede! Každá mala niečo do seba! Rozoberme si ich teda spolu a nájdime tú najlepšiu.
Janka napísala:
“Moje kníhkupectvo by bolo útočiskom pre všetkých, ktorí milujú pohodu, knihy a tichý šum príbehov.
Vzduch by voňal po čerstvej káve a papieri.
V rohoch by boli pohodlné kreslá, kam si ľudia môžu sadnúť s kávou (robenou na extra tichom kávovare) a na chvíľu sa stratiť v príbehu.
Raz za čas by som organizovala dámske knižné kluby – stretnutia spojené s rozhovormi o knihách, domácimi koláčmi, či kváskovým čerstvým chlebom z Yeme a nátierkami.
Jednoducho – miesto, kde knihy spájajú ľudí.”
Normálne cítim tú vôňu čerstvej kávy a papiera. Slintám nad predstavou chlebíka, vidím sa zaborená v pohodlnom kresle s dobrou knihou v ruke. Teším sa na knižný klub, ale prečo je len dámsky? Muži nečítajú, alebo skôr neradi diskutujú? Ak to má byť miesto, kde knihy spájajú ľudí, nie je tu až príliš ticho?
Petra píše:
“Moje kníhkupectvo by malo knihy na predpis. Skrz všetky zmysly a dôkladný rozhovor by každý zákazník dostal knihu na mieru aj s dávkovaním.
Si maminka, ktorej v poslednej dobe tečie slinka už len pri spomienke na škoricové slimáky a svoje bábo hojdáš do rytmu Yelling Away od Zap Mama? Zabudni na knihy o kojení, materstve či heavy smut dark romance. A je mi jedno, že to si si prišla kúpiť. Budeš sa knižne liečiť jedenkrát denne minimálne tromi stránkami, ale ideálne jednou kapitolou, zo Carsten Hennom – Pekár a vôňa príbehov alebo Starec a more príbehov. A zabaliť do deky. Nemáš za čo…
A takto nejak každému zákazníkovi. Lebo pričasto si vyberám, či už ja alebo tí okolo mňa, podľa toho, čo by sa malo alebo čo sa trenduje vo veľkých kníhkupectvách a je na nás tlačené zo všetkých sietí. Nie to, čo skutočne potrebujeme čítať, aby nám bolo dobre.”
Tak toto sa mi páči. Taká Ordinácia v ružovej knižnici. Ale keď si to predstavím v praxi, vidím tam pár zádrheľov. Ľudia nemajú veľmi radi, keď im niekto hovorí, čo majú robiť. “Ja som si prišla kúpiť [vlož názov aktuálne populárneho diela] a vy mi to odmietate predať? To čo si dovoľujete! Zavolajte mi menežéra!” Už vidím všetky tie Kareny, ktoré sa tam budú zavzdušňovať. A neviem, či by tí ostatní zákazníci dokázali utiahnuť chod prevádzky…
Miriama má pre zmenu takúto predstavu:
“Tak ja by som chcela také malé, zastrčené,plné políc aj s rebríkmi, kde by ľudia chodili radi aj na kus reči. Určite by som chcela knihy voňavé ale aj voňavé vekom. Takže by v poličkách hrdo stáli všetci klasici z povinného čítania. Určite by sa našlo aj miestečko pre poéziu. A jasné, že aj súčasná literatúra by mala svoje miesto. Niekde tam, by ako ozdoba trónil starý gramofón a hudba by len tichučko podčiarkovala atmosféru. No a ja by som tam mala obrovské staré pohodlné kreslo – ušiak, kde by som čítala v momentoch, keď by tam neboli žiadni zákazníci. A voňala by tam káva a víno 🤣”
Tie police s rebríkmi, tie si tam predstavujem aj ja. A rovnako aj tých ľudí chodiacich na kus reči. Páči sa mi aj kombinácia nových a antikvariátnych kníh. Druhá šanca pre všetkých, že? Verím, že práve tu by sa dali nájsť knihy nezohnateľné inde. Stará, natoč gramofón a posuň sa na tom kresle, idem si čítať s tebou! 😂 Akurát si nie som istá, ako by môj žalúdok znášal tú vôňu vína… 😅
Veronika to má tiež premyslené:
“Ja by som chcela relatívne malé (ale pokojne dvojposchodové, len plochou malé), útulné kníhkupectvo s prevažne fantasy literatúrou. Dala by som si záležať, aby som vždy naskladnila aj malých neznámych autorov s veľkým talentom a možno by som popri tom celom rozbehla aj mini knižné vydavateľstvo pre tento typ literatúry.
Knihy by boli naukladané v knižniciach od zeme až po strop, s vysokými rebríkmi a jednou-dvomi zamestnankyňami, ktoré by postupne každý zákazník poznal po mene 🙂 A vždy, keď by prišli noví ľudia, našla by som si čas poriadne sa s nimi porozprávať, povyzvedať aké príbehy majú najradšej, ako nás – malé zastrčené kníhkupectvo – vôbec našli a či by si nedali kávičku. Sadnite si do jedného z pohodlných kresiel tam v rohu, donesiem kávičku aj sušienky. Samozrejme, že si zatiaľ môžete listovať tú knihu! Máte čas, my sa tu nikam neponáhľame 🙂
Svetlá by boli mierne stlmené, aby sa človek cítil naozaj útulne a mal by pocit stíšenia a súkromia. A pod jedným z veľkých výkladových okien by mal na peliešku svoje stabilné miesto aj pán kocúr, ktorého by ľudia zvonku videli ako si vrnivo odpočíva medzi knihami a vyžaruje najpokojnejší pokoj, aký si človek v zhone dňa vie predstaviť. A už ten pocit sám o sebe by ich prilákal dovnútra. Možno si ani nepotrebujú nič kúpiť, ani sa nič opýtať. Len sa zastaviť a nasať atmosféru kľudu niekde, kde sa naozaj zastavil čas 🙂”
Toto by mohlo veľmi dobre fungovať v nejakej inej krajine. Také éterické elfsko-vílie kníhkupectvo. Dávam body navyše za vydavateľstvo. Určite by som sa tu cítila veľmi príjemne, keby mi alergia dovolila vojsť dnu. Ale s pánom kocúrom ako súčasťou tímu sa obávam, že by som sa veľmi rýchlo rozkýchala a rozslzila. Koncept veľmi pekný, len škoda, že by som si ho neužila.
Päticu súťažiacich uzatvára pani Elena:
“Moje vysnívané kníhkupectvo nie je len miestom na nákup kníh, či pitie kávy, je to azyl pre ľudí s podobnými záujmami. Azyl pre ľudí keď potrebujú uniknúť z haravary života. Azyl malých veľkých čitateľov v krajine knižných dobrodružstiev.
V mojom malom kníhkupectve nájdeš miesto, kde môžeš stráviť hodiny ponorený do kníh … ak hľadáš rozhovor, tu sa stretáva komunita milovníkov literatúry … ak potrebuješ pocit pohody alebo inšpirácie, atmosféra priestoru ťa objíme teplom a útulnosťou.
Moje vysnívané kníhkupectvo vytvára príjemnú atmosféru na čítanie i relaxáciu, skutočne magickým miestom pre všetkých milovníkov kníh.”
Azylový dom milovníkov literatúry. To sa mi páči. Ale popri tých extra fíčurkách ostatných kníhkupectiev mi tu teraz chýba niečo navyše.
Dámy, je to ťažké rozhodovanie. Všetky vaše kníhkupectvá sú miesta, ktoré by som chcela navštíviť. Dokonca si myslím, že keby sme to pospájali do jedného, bolo by to ideálne kníhkupectvo. Jankina vôňa kávy a papiera, literárne večery s debatami a chlebíkom z Yeme, Petino špeciálne oddelenie kníh na predpis, Mirkine police s rebríkmi a starý gramofón podčiarkujúci atmosféru, Veronikine vydavateľstvo a extra špeciálna fantasy sekcia s priestorom pre začínajúcich autorov (ktorí by mohli mať svoje pravidelné okienko v Jankiných knižných kluboch), jeden – dvaja zamestnanci, ktorých všetci poznajú po mene a Elenkin azylový dom, kam sa utiekajú všetci milovníci kníh, ktorí potrebujú uniknúť ruchu bežného života, to by bola krása! No nič, asi idem losovať… 😅
DRUMROLL, PLEASE!
Gratulujem, knižku vyhráva Veronika! 👏🥳
Napíšem ti a dohodneme si detaily odovzdania, dobre?
Pridaj komentár