Čakám, kým mi doperie práčka, aby som ju pred odchodom na tréning ešte stihla naložiť do sušičky. Takto bude všetko hotové, kým prídem a ja sa môžem hneď vrhnúť na ďalšie úlohy dňa. Lenže práčka prepočítava a posledná minúta prania trvá už aspoň päť. Pozerám na zoznam, čo ešte stíham pred odchodom spraviť. Vyzliekam periny. Potrebujem už vyraziť na tréning, ale práčka tú poslednú minútu naťahuje do zbláznenia. Neviem, koľko času ešte mám, lebo už naozaj potrebujem ísť a zdržuje ma len tá práčka.
Neznášam takéto hluché momenty, ktoré nabúrajú na minútu perfektne vypočítaný deň.
Koniec rantu. Už počujem z kúpeľne vysoké otáčky, hádam sa konečne dočkám…
Pridaj komentár