“Čo ti šibe? Aké leto? Však je apríl, ešte ani jar poriadne nebola!” Takto nejak si asi práve klepete po čele pri čítaní nadpisu. A ráno by som si bola bývala klepala po čele s vami, keď som stúpala lesom do kopca v pocitových 2 stupňoch, oblečená do termotrička a “zimnej” cyklobundy. Lenže poobede zamakalo slniečko a vyhrialo mesto tak, že som si za volantom v zápche musela nenápadne vyzliecť dlhé tričko spod mikiny, lebo ani klimatizácia nepomáhala.
Ten pravý letný pocit prišiel však až podvečer doma. V duchu filozofie “čím dlhšie sú deti vonku, tým menej treba doma upratovať” som potomstvo vyhnala na naše komunitné ihrisko a ja som sa pustila do poriadkov v záhrade. Decká sa hrali, kolobežkovali, kreslili kriedami na chodník a ja som kosila, plela a upratovala záhradný domček. Idylka. Taká dokonalá, že mi skoro oči vypadli do koša s trávou, keď som pozrela na hodinky a zistila, že už je štvrť na osem, čas sa pomaly zberať do postele. To kedy? Prečo? Ako? Mala som pocit, že je sotva šesť.
Kým sa zotmelo, stihla som doupratovať záhradu, Deti sa dosýta pohrali a potom sa spokojne odobrali do postele.
A takto, milí priatelia, je cítiť naše leto. Už len ten bazén nám chýba ku šťastiu.
Pridaj komentár