Úvod

Som matka dvoch malých detí a ako keby mi nestačil stres bežného života, rozhodla som sa, že si to skomplikujem ešte tým, že sa prihlásim na triatlon. Táto knižka je o tom, ako som to celé zvládla a ako to môžete zvládnuť aj vy. Nejde iba o triatlon, ide o akúkoľvek výzvu v našich životoch. Lebo povedzme si to otvorene, byť matkou je sakra ťažké. Hlavne, ak to chcete robiť dobre. Byť pracujúcou matkou je ešte ťažšie. Byť pracujúcou matkou malých detí, ktorá má okrem práce a detí na pleciach aj starostlivosť o celú domácnosť, to už je niekedy veľa aj na koňa. Ako to celé zladiť, aby deti nezvlčili, z práce nás nevyhodili, barák nám nespadol na hlavu, ale zároveň aby sme sa posúvali dopredu aj my ako osobnosti? Dá sa to vôbec? Poďme to spolu skúsiť.

Kapitola prvá 

Týždeň 1 – Východiskový bod

Ak si myslíte, že som nejaká premotivovaná fit mamička, ktorá vám s tehličkami na bruchu a s úsmevom na perách bude rozprávať, že triatlon je nič, však plávať, bicyklovať a behať je hračka, ste na omyle. Tehličky som videla akurát tak na obrázku, na vlastnom tele nikdy v živote. Nie som síce úplne športový nováčik, ale naposledy som normálne trénovala pred skoro 7 rokmi. Skončila som v 38. týždni prvého tehotenstva a odvtedy sa snažím už len ako-tak zachrániť, čo mi tehotenstvá a pôrody vzali.

Po dvoch cisárskych a tone punčových rezov (žartujem, môj kryptonit sú pelendreky) je moja forma skôr bábovková ako športová. Množstvo zranení, chorôb a dysfunkcií si vybralo svoju daň. Už nedvíham činky a nebudujem svalstvo ako predtým, ale robím pod dozorom trénera mobilizačné cvičenia, aby vôbec telo fungovalo a nebolel ma celý človek. Musím chodiť týždenne na fyzioterapiu, lebo mi z ničoho nič pred vyše rokom atrofovalo svalstvo na pravej dlani a ešte stále neviem plne ovládať svoj malíček. Previs po sekciách mi neprispieva k správnemu držaniu tela a nepomáha tomu ani slabé brušné svalstvo, takže sa na fyzioterapii venujeme aj posilneniu stredu. S latinskoamerickými tancami som musela prestať kvôli plantárnej fascitíde a až teraz po 2 rokoch opatrne skúšam znova.

Prečo práve triatlon, keď som taký kripel?

1. Kvôli bolestiam nohy som mala dlho dovolené iba plávanie a bicyklovanie, tak som skúsila začať plávať. A nič lepšie som ani urobiť nemohla.

Odkedy som začala pravidelne plávať s trénerom, cítim sa lepšie po fyzickej aj mentálnej stránke. Vždy som mala rada vodu, ale ukazovať svoje zhumpľované telo v plavkách bol problém. Dnes to už neriešim. Ako sa hovorí, komu se nelíbí, ať mi prdel políbí. Víťazstvo číslo 1. Zdokonaľovanie plaveckej techniky a naučenie sa nových štýlov je bonus.

2. Bicyklovať môžem a bicyklujem rada. Jediná výzva je zoceliť zadok po dlhej pauze, ale so správnym výberom oblečenia aj to prestáva byť problémom.

Priznávam, na bicykli som dlhšiu dobu nesedela. Ešte ma čaká predsezónna údržba môjho verného tátoša, ale hneď po nej idem na to. Počas korontény to bola moja jediná záchrana a už sa teším na vietor vo vlasoch a mušky medzi zubami. Tak predsa poznáte šťastného cyklistu, nie?

3. Všetko toto sa dá robiť aj s deťmi.

Samozrejme, že s deťmi v bazéne rekordy nevytvoríte a asfalt na ceste nepotrháte, ale každý kilometer sa počíta. A čo sa počíta ešte viac, sú spoločne strávené chvíle a názorný príklad.

Jediný problém?

Nerada behám. Naozaj sa do toho musím nútiť. Po behu mám síce skvelý pocit, ale tá cesta k nemu ma zabíja. Ozaj, už som vám hovorila, že neznášam beh?

Ale práve preto som sa dala na triatlon. Aby som posúvala vlastné hranice, aby som budovala svoju odolnosť, aby som si dokázala, že ešte nepatrím do šrotu. Tak čo, pridáte sa?

Úloha týždňa

Zoberte si pero a papier a úprimne si spíšte 3 pravé dôvody, prečo chcete skúsiť triatlon (alebo čokoľvek iné, čo je pre vás v súčasnosti obrovská výzva). Nakreslite si to, spravte si koláž z obrázkov, spracujte to tak, ako vás baví. Lebo na tento váš výtvor sa budete pozerať zakaždým, keď budete mať slabú chvíľku. A tá určite príde.