Síce to dnes bude hlavne pre rodičov, ale som presvedčená, že každý z nás si v tom vie nájsť to svoje. Ako si predstavujete ideálne leto?
Celý rok sme v tom istom kolečku. Ráno skoro vstávať, vychystať deti do škôl a seba do práce, po práci rýchlo utekať domov, na krúžky, von, kým sa zotmie… Popritom stihnúť milión iných povinností, lebo zajtra sa točí kolečko odznova. A takto každý deň, kým zrazu neprídu letné prázdniny, ktoré nás chtiac-nechtiac prinútia zmeniť smer.
“Nechtiac” je tak trochu sviňa. Nemáme na výber, do práce treba chodiť, ale zároveň treba niekam umiestniť aj deti, ak samé doma ešte ostať nemôžu. Tábory, babky, dovolenka sú naše steblá záchrany.
“Chtiac” je tá lepšia časť. Chceme stráviť s deťmi viac času, ísť sa s nimi kúpať, na zmrzku, na bicykel, hrať sa, čítať si s nimi, alebo si robiť filmové večery. Aspoň ja chcem. Ale musím sa priznať, je pre mňa ťažké s ľahkosťou pustiť niektoré veci, ktoré by to umožnili. Ku koncu dňa som nervózna, ak Deti nechcú ísť spať, ak odmietajú normálne jedlo, ale zmrzlinou by sa napchávali od rána do večera, ak chcú len ležať na gauči a pozerať telku.
Chcem, aby z nich vyrástli zdravé, múdre a šikovné deti. Ale uznávam, že ak na ne budem stále iba prísna, bude to mať skôr opačný efekt. Rozhodla som sa preto urobiť toto leto menší experiment. Hypotéza je taká, že ak všetci spomalíme a znížime tlak na seba aj ostatných, eventuálne sa dopracujeme k organickým pravidlám, ktoré budú v konečnom dôsledku veľmi podobné tomu, k čomu sa Deti (aj seba) snažím doviesť aj normálne.
Takže toto leto chodíme spať vtedy, keď sme unavení. Žiadne silené bedtimy. Chceš na raňajky nanuk, na obed zmrzlinu a na večeru pukance? Stavím sa, že po chvíli ti to začne liezť na nervy. Chceš byť doma pred telkou? Ok, veď tebe raz začne chýbať ihrisko alebo bazén. Ale prídeš na to sama, bez mojich príkazov a zákazov.
A ak mi za tie dva mesiace Deti náhodou zvlčia, aspoň ja si dovtedy ušetrím kopec nervov.
Vy sa ako chystáte toto leto spomaliť?
Pridaj komentár