Občas život zatlačí tak silno, až sa z toho narodí text.
Nie vždy je na to pekný pohľad.
● VYBRANÉ
● OSTATNÉ
-

O zrkadle zodpovednosti
Je tu niekto, kto nechce dosahovať svoje ciele? Haló? Nikto? Som si myslela. Keď už nejaké ciele máme, tak by sme boli veľmi radi, keby sme ich aj dosiahli. Lenže chcieť nestačí. A preto potrebujeme všetku pomoc, ktorú vieme dostať. Mám kamošku. Volajme ju B. Je to supersilná žena, ktorá v živote už veľa dosiahla.…
-

Konečne znova na bicykli!
Ja som vlastne chcela len toľko, že konečne som dnes bola po dlhej prestávke na bajku. 🎉 Ale nie, ešte som sa chcela podeliť o jeden nový zážitok. Vždy bicyklujem sama. Nemám parťáka na tréningy a popri Deťoch je vlastne zložité niečo naplánovať. Veď aj dnes som chcela vyraziť minimálne o hodinu skôr, ako sa…
-

O lete plnom kultúry
Som spoločensky a kultúrne deprivovaná. Teda aspoň som bola. Odkedy máme Deti a málo možností večerného babysittingu, kultúrne podujatia boli skôr snom ako skutočnosťou. Až doteraz. Vďaka kombinácii prespávačka v jasliach a ochotná babka sa nám podarilo za ostatný mesiac zažiť toľko, koľko za 7 rokov rodičovstva nie. Fashion Ballet v SND, koncertná verzia muzikálu…
-

O radosti z dobre vykonanej práce
Deň ako každý iný, ale predsa nie úplne rovnaký. Tentoraz mi išla karta. Ráno klasicky tréning a pred ním beh na páse. Bez riadnej rozcvičky, lebo som prišla príliš neskoro, aby som stihla všetko a chcelo sa mi v prvom rade behať. Ešte stále mám časy ďaleko od svojich predstáv a túžob, ale progres vidím.…
-

O tom, aké je znova byť na chvíľu jednomatka
Už takmer 3 roky mám 2 Deti. Na začiatku sa mi to dokonca zdalo jednoduchšie ako s jedným. Už aspoň zhruba viete, čo vás čaká, aj keď každé dieťa je iné. Kým som kŕmila alebo uspávala, na chvíľu odo mňa nikto nič nechcel. Idylka. Lenže odkedy začalo Dieťa č.2 rásť, chodiť a rozprávať, som nonstop…
-

O neustálom balení
Balím desiatu do školy. Balím si tašku na tréning. Vybaľujem tašku po tréningu a dávam prať a sušiť veci, len aby som ich za pár hodín mohla zbaliť znova, pripravené na ďalší tréning. Balím náhradné oblečenie do jasličiek. Vybaľujem, prezliekam a periem, lebo Dieťa č.2 si ešte úplne nezvyklo na život bez plienky. Balím na…
-

O tom, kedy prestať a kedy pridať
Už v piatok na plávaní to nebolo najlepšie. Prsia a kraul ešte ok, ale pri znaku mi tak tuhli horné trapézy, že som musela prestať. Nie a nie sa v tom uvoľniť. Čím viac som sa snažila, tým horšie. Pripisovala som to záhadnej svalovici na tricepsoch z dňa predtým, aj keď netuším, kde som si…
-

O láske k horám a dni plnom štatistických odchýliek
“Horou tep môjho srdca túži večne znieť, horou nesie sa hlas ozvenou, horou, ňou vedia ľudské ústa onemieť, horou, horou, horou…” Víkendy môjho detstva sme trávili výletmi. Ak pršalo, boli to hrady alebo zámky, ale ak bolo pekne, znamenalo to turistiku. Spotení až na mihalniciach, funiaci ako dýchavičný ježko, ale tie výhľady stáli za to!…
-

Dnes nepíšem, uspávam
Je dávno po 11tej v noci a Deti až teraz konečne zaspali. Nevadí, že Mama bola zrelá do postele už pred hodinou, včera ich nechala spať u babky, aby mohla ísť s Daddynkom na koncert, tak nech si to teraz vyžerie! Ani sa pohnúť, ani na záchod. Pri najmenšom pohybe hydra zdvihne minimálne jednu hlavu…