Konečne piatok! Po ťažkom týždni, kedy som sa snažila dohnať všetko, čo som kvôli chorobe zameškala, som si naordinovala čiastočne regeneračný deň. Pôjdem konečne do tej sauny, ako na imunitu kázal doktor Seheult. Veľmi sa teším, už mi to naozaj chýbalo.
O piatej ráno ma niekto zatrasie za plece. “Mami, bolí ma cikinka!” No výborne. Dieťa chytilo zápal močákov. A tak v duchu zamávam na rozlúčku predstave sauny, píšem do školy, že Dieťa dnes nepríde a vyťahujem z krabice s liekmi všetky možné brusnicové zázraky. Namiesto relaxu a práce ma dnes čaká len práca. A urgentná medicína.
Ženy drahé pracujúce, ako to dokážete? Hlavne tie, ktoré ste na všetko samé? Tie, ktoré nemáte okolo seba dedinu, ktorá by vám s neustále chorými deťmi pomohla? Tie, ktoré musíte živiť rodiny? Tie, ktoré nemáte flexibilnú prácu? Ako to všetko dokážete skĺbiť?
Lebo ja mám pocit, že nestíham vôbec nič, aj keď som prakticky paňou svojho času.
Máte môj neutíchajúci obdiv.
Ste supermamy.
Pridaj komentár