“Toto budeš robiť každý deň aspoň 3-krát. Ideálne 30-krát. Zaberie to len 30 sekúnd, nehovor mi, že to nestíhaš.” Trénerko mi dnes zas naložil. Má pravdu, 30 sekúnd hocičoho denne stihnem. Problém je, že takýchto 30-sekundových denných hocičov mám na zozname už aspoň 20. A každú položku treba opakovať viackrát za deň. Prepočítavam, točí sa mi hlava a unavená som už teraz, hoci som ešte reálne nič nespravila. Nastupuje panika.
Kým sa v nej zacyklím, predýchavam. Rozmýšľam, ktoré činnosti viem zefektívniť, kedy viem robiť dve veci naraz. To pôjde, nahováram si.
Dnes už mám za sebou robenie desiaty, vychystanie Dieťaťa č.2 do škôlky a návštevu lekárky s Dieťaťom č.1. Prvýkrát jej brali krv, takže tomu predchádzal mesiac enormného strachu, ktorý kulminoval dnes ráno. Energeticky veľmi náročné, ale zvládli sme to. Po odberoch som ju zaviezla do školy a prešla sa okľukou cez les do fitka. Rozcvičila sa, odtrénovala, spoločensky sa vykecala a ešte som si aj trochu zabehala. Ja krava som sa totiž prihlásila na mini-maratónček. Je to síce iba 4,2 km, ale už za 3 týždne a ja som po chorobe kondične na úrovni dôchodcu po porážke. Nevadí, to dám.
Domov som dorazila hladná ako svorka vlkov. Našťastie, Dieťa č.1 nedojedlo raňajky. Aj studená omeleta je dobrá omeleta. Optimalizácia ako brčko, ale najväčší hlad zaženie a ešte mi aj sedí do tabuliek. Rýchlo som ju hodila na váhu a ešte rýchlejšie zhltla. Musím sa predsa osprchovať, napísať článok a venovať sa tajnému darčeku pre otca na 70tku, kým pôjdem poobede pre Deti. Ale keď mne by sa teraz naozaj zišla chvíľka oddychu a spomalenia!
Nastupuje fáza multitaskingu. Namiesto sprchy som si napustila vaňu a teraz v nej ležím, počúvam príjemnú hudbu a ťukám tento článok do mobilu.
Niekedy je ten multitasking celkom fajn.
Aké hacky používate vy na zvládnutie životného chaosu?
Pridaj komentár